Kancelar 07.06.2022 13:19 Zobraziť v diskusii

Re: The Saker blog - preklady článkov

Operácia Z+: O dvíhaní železnej opony, ktorá visí nad Európou

zdroj: http://thesaker.is/operation-z-on-raising-the-iron-curtain-which-hangs-over-europe/
autor: Batiushka (pseudonym) pre Sakerov blog, ortodoxný kňaz

Od Kaliningradu na Balte po Odesu na Čiernom mori sa cez kontinent spustila železná opona. Za touto líniou ležia všetky hlavné mestá západnej, strednej a východnej Európy, všetky tieto slávne mestá a obyvateľstvo okolo nich ležia v tom, čo musím nazvať americkou sférou, a všetky sú v tej či onej forme vystavené nielen americkému vplyvu, ale aj veľmi vysokej a v niektorých prípadoch čoraz väčšej miere kontroly zo strany Veľkého satana vo Washingtone, ktorý odrezáva tento temný a maličký západný svet od hemžiacich sa miliárd pracujúceho ľudstva v Číne, Indii, Vietname, Indonézii, Iráne, ba v celom moslimskom svete, v celej Afrike a v celej Latinskej Amerike. Práve oni teraz s nádejou hľadia na Rusko, na jeho svetlo, ktoré oslobodí svet, na jeho pšenicu, ktorá nakŕmi svet, a na jeho ropu, ktorá zahreje svet.

Druhý fultonský prejav.

A počul som, akoby spomedzi štyroch bytostí hlas volal: "Miera pšenice za denár a tri miery jačmeňa za denár; ale olej a víno nepoškoď!"

Apokalypsa 6:6

Úvod: 6. júna 1945

Existuje typ histórie známy ako "Čo by bolo, keby". Jeho správny názov je "Supozičná história". Jednoducho povedané, zaoberá sa logickými, ale paralelnými vesmírmi predstavivosti a pýta sa: "Čo keby sa nestalo X a namiesto toho sa stalo Y, ako by dnes vyzeralo Z? Stačí jeden skok v predstavivosti a môžeme sa dostať do veľmi logického, celkom pravdepodobného, ale v skutočnosti neexistujúceho sveta. Jednou z týchto otázok typu "čo ak" je: Čo by sa stalo, keby "Anglosasi" (Briti, Američania a Kanaďania) 6. júna 1944 nevtrhli do Normandie alebo keby boli odrazení? Odpoveď, ku ktorej sme dospeli, je, že Červená armáda by sa v máji 1945 nezastavila v Berlíne. Pokračovala by ďalej, nechala by Berlín a Hitlerovu samovraždu ďaleko za sebou a takmer bez odporu by sa dostala až k samotnému pobrežiu západnej Európy.

Potom by slovné spojenie "vylodenie v Normandii" malo úplne iný význam. Šiesty jún 1945 by vyzeral úplne inak ako šiesty jún 1944. Paradoxne, skutočnosť, že deň D nastal, znamená, že západná Európa nebola nikdy oslobodená od nacistickej mentality [1]. Inými slovami, nikdy nebola oslobodená od tej bizarnej ideológie a mentality západnej nadradenosti, ktorá vyhlasuje, že "Západ je najlepší". V roku 2022 stále platíme cenu za toto zlyhanie pri ukončení druhej svetovej vojny. Preto je absurdné hovoriť o tretej svetovej vojne; druhá svetová vojna sa ešte neskončila. Napriek tomu sa možno niektorí z nás jedného dňa dočkajú toho, že ruské vojská oslobodia Európu nielen až po Paríž ako v roku 1814, ale aj po Normandiu a ešte ďalej, až po ostrovy za morom, tie, čo naši predkovia nazývali "Ultima Thule".

Operácia Z

Dnešný konflikt na Ukrajine by sa už dávno skončil, keby ho Západ neustále nestupňoval, nevytváral nové provokácie a nedovolil, aby sa ich bábkový režim v Kyjeve vzdal. V dôsledku toho musia sily Ruskej federácie a spojenci ničiť nielen vojenskú techniku kyjevskej armády, ale aj rozsiahle množstvo techniky NATO, privezenej zo západnej Európy a napokon aj z USA. Keď sa toto vybavenie, z veľkej časti zastarané, spotrebuje a zničí ruskými raketami, NATO bude na úteku. Čo by sa teda mohlo stať potom? Niektorí budú namietať, ale Ruská federácia chcela oslobodiť len Donbas? Či teda klamala? Chcela napokon obsadiť celú Ukrajinu alebo dokonca ísť ďalej?

Nie, neklamala, ale kvôli množstvu provokácií inšpirovaných Západom, ako napríklad odrezanie Krymu od vody a elektriny, je federácia nútená okupovať nielen ruskojazyčný východ, ale aj ruskojazyčný juh Ukrajiny. Navyše, keďže na sever a západ Ukrajiny sa posielajú nové a hrozivé zbrane (veľa sa ich dodalo už v rokoch a mesiacoch pred špeciálnou operáciou v rámci prípravy ukrajinskej kampane na genocídu Donbasu a invázie na Krym začiatkom marca 2022), aj s nimi sa bude musieť tak či onak vysporiadať. Keďže toľko miliónov protirusky naladených Ukrajincov odišlo zo severu a západu Ukrajiny na Západ, ruská úloha už nemusí byť taká ťažká. Demilitarizácia znamená to, čo sa v nej píše - zničenie všetkého, čo pošle NATO, nech už to dopadne akokoľvek.

Najnovšie správy hovoria o tom, že idiotská a ignorantská britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová chce teraz NATO-izovať Moldavsko. Takže aj to sa bude musieť vyčistiť. Keďže celkový počet príslušníkov moldavskej armády, z ktorých mnohí sú aj tak prorusky orientovaní, je 5 000, nemalo by to byť ťažké. Ale prečo sa zastaviť práve tam? Ak sa podarí vyčistiť Ukrajinu a Moldavsko do konca roka 2022, čo je možné, príde rok 2023. Ako sme už spomínali, máme koncepciu operácie Z+. Čo to znamená? Znamená to demilitarizáciu a denacifikáciu celého sveta, počnúc malým, ale husto obývaným Európskym polostrovom.

To znamená nielen oslobodenie národov súčasnej EÚ od zdrvujúcich nákladov na "obranu" (= útok), ktoré tak dlho ochudobňovali jej národy. Predovšetkým to znamená vnútorné oslobodenie, zbavenie národov Európy tisícročného parazita nacistickej ideológie a mentality, ktorou ich elita tak nainfikovala, že sa stala nevedomou, ale neoddeliteľnou súčasťou západnej kultúry. A to až do takej miery, že si ani neuvedomujú, že sú nacistami, a šokovala by ich už len samotná zmienka o tom. A predsa je to práve táto choroba západnej nadradenosti, ktorá západný svet tak dlho deformovala, pokrivila, vymývala mu mozog, manipulovala ním a klamala ho.

Samozrejme, takýto vysoko ambiciózny projekt sa nemôže uskutočniť len tak. Hovoríme o pomalej, postupnej a generačnej zmene, a to v žiadnom prípade nie nevyhnutne vojenskými prostriedkami. Nižšie uvádzame ako príklad 44-ročný program. Tento program nie je vôbec realistický, pokiaľ ide o jeho presnosť (časové plány nikdy nefungujú - realita má navrch), ale stanovuje akési usmernenie alebo cieľ, ku ktorému sa treba priblížiť. A všetko je možné, keď bude Ukrajina oslobodená od satanových pút. Satanove putá sú predsa zmyslom vyvesovania ukrajinskej vlajky na kolektívnom Západe a jej používania napríklad na účtoch na Twitteri a Facebooku. Dovoľte nám to vysvetliť:

Tí, ktorí majú len malú predstavu o tom, kde sa Ukrajina nachádza, alebo o tom, že tento umelý hotový "nezávislý" štát (v skutočnosti kolónia USA) existuje len približne tridsať rokov a že v mene svojej nacistickej ideológie utláčal a vyháňal milióny ľudí a zavraždil desaťtisíce, vedia jedno: vyvesenie ukrajinskej vlajky znamená prejav ich vlastného záujmu - ukrajinská vlajka predstavuje vlajku ich osobnej, hoci zvyčajne celkom nevedomej nacistickej ideológie západnej nadradenosti [3]. Keď už raz Ukrajinu očistili operáciou Z, niekde vedia, že ďalšími budú oni. Tejto očisty sa obávajú. Príchod reality vydesí oklamaných desivými slovami: po Z príde Z+.

Operácia Z+

1. 2022: Oslobodenie "Ukrajiny" a Moldavska

Nikto nevie, kedy sa dokončí demilitarizácia toho, čo zostane zo starej Ukrajiny. Stará Ukrajina sa môže zrútiť za niekoľko týždňov, keď dôjde k vojenskému prevratu proti bábkovému zradcovi Zelenskému, alebo to môže trvať rok či dokonca viac. Nerobíme žiadne prognózy. V súčasnosti NATO konflikt ešte viac eskaluje, ale od samého začiatku to vždy bola zástupná vojna medzi Washingtonom a Moskvou. V každom prípade sa zdá, že pre budúcu Ukrajinu (15 miliónov obyvateľov?) v jej nových hraniciach bude potrebná vojenská vláda. Všetky ukrajinské civilné vlády, vedené neukrajinskými oligarchami a ich bábkami, boli úplne skorumpované, v prospech a v úmysle Západu.

Nikto nevie, čo sa stane na krajnom západe Ukrajiny. Vrátia sa tri provincie - Volyňská, Ľvovská a Ivanofrankovská - Poľsku? Alebo možno odídu viac ako tri? Vráti sa takzvané Zakarpatsko (nezmyselný názov - za Karpatmi je Kyjev), alebo ak ho nazveme pravým menom, Karpatská Rus/Podkarpatská Rus/Rusko, do Maďarska alebo na Slovensko, alebo sa stane súčasťou Ruskej federácie? Moldavsko, ktoré má takmer polovicu zo svojich štyroch miliónov obyvateľov v zahraničí, v exile, je úplne skorumpované, čo z neho robí najchudobnejšiu krajinu v Európe a zabezpečuje masovú emigráciu. Aj tento problém sa bude musieť určite riešiť.

2. 2023-2026: Oslobodenie pobaltských štátov

Fyzicky malé a neživotaschopné pobaltské štáty, Estónsko, Lotyšsko a Litva, by mohli byť rýchlo dobyté a demilitarizované. Ich "refašizácia" pod vládou NATO/nacistických koloniálnych vlád USA, deindustrializácia (ktorá prinútila približne 40 % obyvateľstva emigrovať) a sadistický útlak ruských menšín sú však problémy, ktoré bude potrebné riešiť. Denacifikácia týchto krajín bude trvať dlho, aj keď ich populácia dnes dosahuje sotva štyri milióny obyvateľov.

3. 2027 - 2030: Oslobodenie východného Balkánu

Po vysporiadaní sa s úplne skorumpovanými, USA dosadenými elitami Rumunska a Bulharska a odstránení teroristického vybavenia NATO sa tieto krajiny môžu vrátiť do normálu.

4. 2031-2034: Oslobodenie západného Balkánu

Problémy bývalej Juhoslávie a Albánska Západ nielenže považoval za neriešiteľné, ale ich ešte oveľa zhoršil. Pre zle zaobchádzané Srbsko a Bosnu musia existovať riešenia. Chorvátske a moslimské časti Bosny a Hercegoviny by sa mohli vymeniť s Chorvátskom za východné Slavónsko, ktoré sa musí vrátiť Srbsku. Bola by potrebná výmena určitého počtu obyvateľov. Srbsko a Čierna Hora sa znovu zjednotia, keď sa odstránia proamerickí zradcovia z radov elity. Slovinsko nepredstavuje žiadny problém, pretože je homogénne. Severné Macedónsko je teraz nezávislou krajinou.

Zostáva však problém Kosova, ktoré je rozdelené medzi Srbov a Albáncov. Iba veľké investície a prosperita obrovského turistického potenciálu Albánska, ktoré je v súčasnosti európskym hlavným mestom zlodejov áut, pašerákov zbraní a drog, by mohli prilákať Albáncov z Kosova späť do ich vlastnej krajiny a tiež prilákať albánske menšiny z Čiernej Hory a Severného Macedónska do novej prosperujúcej vlasti predkov, čím by sa tieto krajiny vrátili Slovanom a stali sa opäť homogénnymi. Zbohom, tábor Bondsteel.

5. 2035-2038: Oslobodenie Rakúsko-Uhorska

Veríme, že Uhorsko bude oslobodené veľmi rýchlo, Rakúsku to bude trvať dlhšie, ale sú tam isté sľubné náznaky. EÚ nie je populárna ani v jednom z nich.

6. 2039-2042: Oslobodenie Helénov

Grécko by mohlo byť oslobodené pomerne ľahko: Nacizmus tam nikdy nedominoval, s výnimkou jeho americko-koloniálnych politikov. Cyprus, ktorý imperialistická Británia uchvátila v roku 1878 a prenajala jej ho ako kus nehnuteľnosti, je zložitejší. Britská - v skutočnosti americká - základňa by tam musela byť odstránená. Hoci cyperskí Gréci a Turci spolu dobre vychádzajú, je tu problém tureckej invázie na severný Cyprus v roku 1974, ktorú podporovali USA a Británia, a tureckých osadníkov z pevniny, ktorí tam teraz žijú. Tu musí Turecko dostať kompenzáciu inde, aby sa Cyprus mohol obnoviť.

7. 2043-2046: Oslobodenie západných Slovanov

Slovensko by mohlo byť oslobodené pomerne ľahko, ale nie tak veľmi germanizované české krajiny alebo Poľsko. Nacistické operácie ako Akcja Visla v roku 1947, keď juhovýchodnú lemkovskú rusínsku menšinu terorizovali fašistické poľské jednotky a násilne ju vysťahovali z Beskýd, ukazujú, aké vie byť Poľsko kruté. Málokto si dnes spomenie, že Poľsko malo pred rokom 1939 fašistickú vládu a spolu s Hitlerom sa podieľalo na rozbití Československa. Napriek tomu je to fakt. Pokrok by tu mohol byť pomalý, dokonca aj v roku 2040.

8. 2047-2050: Oslobodenie nemeckých krajín

To znamená denacifikáciu (a deamerikanizáciu) nemeckých krajín, inými slovami, konečne navrátenie týchto krajín nemeckému národu, den deutschen Volken. Nemecko podľa nás nezostane ako jeden národ. Bolo by lepšie, keby sa vrátilo ako štyri, päť alebo viac rôznych krajín, napríklad Bavorsko, Sasko, Hannoversko, Brandenbursko a Vestfálsko.

9. 2051 - 2054: Oslobodenie pohraničných nemeckých národov

Pod pojmom pohraničné nemecké národy rozumieme najviac latinizované germánske národy, kde sa niekedy hovorí aj po francúzsky alebo taliansky, teda národy vo Švajčiarsku, Lichtenštajnsku, Luxembursku, Holandsku a v umelej, ukrajinskej (Britmi vymyslenej) krajine Belgicko, ktorá je v skutočnosti súčasťou južného Holandska a v menšej miere aj súčasťou severného Francúzska. Brusel, viac prerastená dedina ako hlavné mesto s veľkým počtom prisťahovalcov, sa môže veľmi rýchlo rozpadnúť, keď bude očistený od rakovinového ochorenia EÚ a centrály NATO.

10. 2055-2058: Oslobodenie západných latinských národov

Západné latinské národy (východné latinské národy sú Rumuni a Moldavci) sú národy Francúzska, Korziky, Talianska, San Marína, Andorry, Španielska, Katalánska, Portugalska a ich nelatinských menšín, Bretoncov a Baskov. Po odstránení elít sa tu konečne môžu dostať do popredia obyčajní ľudia.

11. 2059-2062: Oslobodenie severských národov

Tu máme na mysli škandinávske a severské krajiny - Fínsko, Švédsko, Dánsko, Nórsko, Island. Všetky majú veľmi malý počet obyvateľov, ale až príliš často sa v nich prejavuje pokrytecká prebudená mentalita nacistov. Stačí sa pozrieť na ich postoj počas druhej svetovej vojny. Fínsko bojovalo s nacistami, Dánsko a Nórsko sa takmer nebránili a "neutrálne" Švédsko ochotne dodávalo Ríši základné suroviny.

12. 2063-2066: Oslobodenie ostrovov

Toto obdobie môže byť najproblematickejšie zo všetkých. Írsko, ktoré sa čoskoro opäť zjednotí, by však určite privítalo úplné oslobodenie, republikánske Škótsko tiež, dokonca aj Wales: tam je v týchto keltských krajinách s nízkym počtom obyvateľov postihnutých len málo ľudí. Stále je tu však Anglicko, ktoré treba oslobodiť od cudzej "Británie", a tak ho obnoviť. To, čo Anglicko a anglický život otravuje už takmer tisícročie, britský establišment, ktorého centrom je Normanmi založené City of London (starým anglickým hlavným mestom bol Winchester) a ktorý rozprestiera svoje chápadlá po celej krajine, treba odstrániť.

Pozostávajúci z parazitických politikov na čele so súčasným vodcom Bully Bunterom Johnsonom, ozbrojených síl, tajnej polície (zdvorilo nazývanej MI5), aristokratov, bankárov a priemyselníkov, ich propagandistickej hlásnej trúby BBC, blahosklonne využívanej na ovládanie plebsu ostatnými oligarchickými médiami, ako aj ďalších vládnych zložiek, establishment nereprezentuje Anglicko, iba Britániu. Nech utláčané anglické provincie povstanú a odmietnu gangrénu chápadiel metropolitnej elity. Namiesto dovezenej Saxo-Cobursko-Gótskej s cieľom vyhnúť sa katolíkovi na tróne, nech po tisíc rokoch a bilióne sĺz konečne nastúpi na trón nefrancúzsky/velšský/škótsky/holandský/nemecký, ale anglický monarcha. Len tak sa môže britský absces vyliať a Anglicko vyliečiť zo svojej tisícročnej mozgovej a duševnej horúčky.

Záver

Tu je teda návrh na odstránenie európskej železnej opony prostredníctvom denacifikácie, deNATOfikácie, deEÚ a tým oslobodenia európskeho polostrova severozápadnej Eurázie. Niektorí povedia, že tento projekt, aj keď je rozložený na 44 rokov, je beznádejne optimistický, dokonca nemožný; iní povedia, že je pesimistický, že všetko by sa mohlo stať v priebehu niekoľkých rokov, pretože západná Európa je domček z kariet. Nevieme, kto má pravdu. Je na to vôbec chuť v Rusku? Bez podpory ľudu v teréne nie. Bez ľudovej podpory nemôže vyhrať žiadny útočník - to musia vedieť aj USA zo svojich porážok vo Vietname a Afganistane. V každom prípade však platí, že ak bude Západ pokračovať v eskalácii konfliktu na Ukrajine, nevyhnutne bude musieť zaplatiť za dôsledky svojej veľkej hlúposti. Nemali by ste hrať americkú ruletu*, najmä keď žijete v domčeku z kariet.

Ak však má multipolárna Afro-Eurázia napredovať plnou rýchlosťou, Európa sa musí oslobodiť od svojej západnej nadradenej nacistickej ideológie. A Nové svety sa tiež budú musieť usporiadať, hoci s pomocou. Rusko môže pomôcť v Latinskej Amerike, Čína v Oceánii. Pokiaľ ide o Severnú Ameriku, USA sa ešte rozpadnú na svoje súčasti, južné štáty sa vrátia do Mexika, Nové Anglicko prejde do Kanady, ostatné časti sa stanú nezávislými konfederáciami, Aljaška sa vráti do Ruskej federácie, čím sa Federácia obnoví ako trojkontinentálny národ, čo je jej osud. Možno by denacifikované Britské ostrovy a Írsko mohli zohrať užitočnú úlohu v štátoch, ktoré zostanú? Samozrejme, nevieme nič o tom, ako ďaleko a ako rýchlo by sa takáto ambiciózna vízia mohla rozvinúť. Ale úprimne povedané, ak by sa dosiahlo len 10 % z čohokoľvek z uvedeného, bol by to obrovský a zázračný pokrok.


Táto stránka je náhľadom príspevku fóra Kriticko-spoločenský blok KSB. Viac o fóre.