Vo svete egocentrizmu sa často stáva, že jedinci konajú podľa princípu: "Spravodlivé je to, čo chcem ja!". Je jasné, že ľudský egoizmus je pestrý a nevyčerpateľný, a preto takýto jedinci nikdy nemôžu dosiahnuť súlad, nikdy nebudú žiť v harmónii. Budú sa medzi sebou hrýzť ako psy.

V skutočnosti je to tak, že "spravodlivé je iba to, čo chce Stvoriteľ!" a "Spravodlivosť je jeho vôľa!"
Problém je však v tom, že na svete je mnoho náboženstiev, ktoré interpretujú Božiu vôľu po svojom, subjektívne. Každé náboženstvo trochu inak. Jedno hlása otrockú poníženosť, iné džihád, ďalšie poveruje jeden národ, aby vládol nad ostatnými národmi. Ďalšie zakazuje jesť mäso a káže, že treba celý svet naučiť spievať mantru "Hare Krišna", lebo ako jediná a najsilnejšia očisťuje od hriechov a zbavuje karmy. A ďalšie učí sa úplne odpútať od tohto sveta a cez meditáciu hľadať bránu k ničote/prázdnote (nirváne).

Treba si priznať, že aj naše predstavy o spravodlivosti môžu byť veľmi skreslené, rovnako ako môže byť skreslená naša mravnosť (ktorá sa metamorfovala do toho, čo nazývame svedomím).
Ak by sme poznali skutočnú vôľu Stvoriteľa, tak by sme spoznali aj univerzálnu mravnosť a univerzálnu spravodlivosť. A vôľu Stvoriteľa možno v terminológii KSB nazvať aj vektorom cieľov vo vzťahu k ľudstvu, a vo vztahu ku konkrétnemu jedincovi. T.j. reč je o misii ľudstva a misií jednotlivého človeka.

Môže túto informáciu človek od Boha dostať? Ak ak áno, ako? Čo treba pre to urobiť?

Obávam sa, že ak nepochopíme vektor cieľov Boha voči ľudstvu a voči každému z nás, tak budeme filozofovať ešte tisíc rokov a nikam sa nepohneme. Toto je úplný základ pochopenia Bohocentrickej mozaiky a každá jedna chyba pri jej skladaní odkloní proces do slepých uličiek, do bludného kruhu.