Zaujímavý príbeh spred cca 5 rokov:
Prvácka učiteľka mala žiaka z prostredia rodiny pomerne voľných mravov. Chlapec bol snaživý, ale domáce postredie ho ťahalo dolu. Učiteľka mu odovzdala lásky koľko len mohla. Po niekoľko ďalších rokov k nej chlapček chodil na Veľkonočný pondelok.
Raz učiteľka musela zastupovať v problémovej v 9. triede. Vošla do triedy - krik a vrava pokračovali ďalej, deviataci ju ignorovali. Buchla na stôl - nič. Zrazu sa k nej postaví odrastený chalan (áno, bol to ten prváčik, po 2 prepadnutiach aj starší od spolužiakov), a zakričí:
"Ticho! Toto je najlepšia pani učiteľka. Nie aby ste ju nahnevali! Inak si ma neželajte!"
A veru, celá hodina prešla vo vzorovom tichu (kolegyne učiteľky to riadne prekvapilo).

Vyskočili mi tu 2 veci:

• Významný podiel učiteľov prvého stupňa na (do)formovaní dieťaťa (tie láskavé učiteľky bývajú po príchode do školy "obsypané" deťmi ako strapec hrozna)
• veľký vplyv prostredia na vývoj jedinca, ale i neutíchajúci hlas/sila svedomia (iskry Stvoriteľa).