@kulich povedal/-a:
Dnes som mal poučný rozhovor s kolegyňou, ktorá sa pozastavovala nad tým, že idem na protest. Nakoniec z nej vypadlo, že ona nič robiť nebude, bude sa starať len o seba a svoju rodinu a v podstate chce odtiaľto aj tak odísť preč, pretože sa nič nezmení. Tak som ju opáčil, že pre koho chcieť robiť zmenu, ak nie pre naše deti? Načo mi odpovedala, že pre deti určite nie, pretože tu žiť nebude.

Tzv. kobylková stratégia, tu sme to už dokašlali, tak sa presunieme ďalej. Pýtam sa jej, kam chce ísť, keď je zem guľatá. Na to dala riadne naštvaný nezrozumiteľný monológ a na konci trepla dverami. Mohol som jej reakciu predpovedať podľa predošlých reakcií, moja chyba.

Jak sa vraví - po nás potopa. Takýchto asi vylieči len veľké súženie. Paradoxné je, že ona už súženie má. Najprv chorý muž a teraz choré dieťa.

Hovorí sa: "Pred sebou neújdeš". Snáď si to uvedomí včas.