Hovorí sa: "Pred sebou neújdeš". Snáď si to uvedomí včas.

Neuvedomí. Ľudia si nie sú schopní uvedomiť nič pokiaľ im to niekto nevmietne do očí napriamo. Určite bude proti a mať negatívne reakcie, ale pokiaľ nie je úplne lopatou uderený po hlave tak to v tom človeku niečo pohne a časom nad tým začne dumať. Ale ak bude stále vo svojej bubline bez negatívnych reakcií tak nemá prečo si čosi uvedomovať. Ja som vždy za absolútnu aj keď bolestnú priamosť.
Ale človek sa najlepšie učí na chybách...a to predstavuje väčšinou nejaký druh bolesti...
Na jutub som narazil na češku, ktorá rozoberá neuveriteľné filozofické témy a v jednom videu zmieňuje že má postihnutého syna. Tak sa ospravedlňovala tým 20 divákom že nemôže prispievať tak často lebo sa o neho stará 24/7. Starosť o syna by nemala byť ospravedlnenka ale radosť...bez ohľadu na to, aké to dieťa je. Akosi si neuvedomila, že to dieťa je upozornenie...lenže ak niekto úplne odmieta duchovno tak to je ako rozkopávať dvere, ktoré tam vôbec nie sú. Enormné ego vyplývajúce z vysokého vzdelania niekedy zabráni...