1989

Bola som štvrtáčka, doma sme mali ani nie mesačné bábätko ...
Otec bol raz či 2x na námestí a akosi ho herci a státie v mraze nezaujali, vyjadril sa už vtedy, že je to habaďúra.
V tom roku bol na svojich posledných manévroch ako tankista, ale v strane nebol.

Je to zvláštne, ale tiež som sa tešila, že sa vyhnem ruštine.
Ako by sa mi teraz zišla!
Neskôr som sa dozvedela, že v mnohých kútoch Slovenska sa učiť neprestala, lebo nebolo učiteľov nemčiny a angličtiny.

V druhom polroku 1989/90 nám súdružka učiteľka oznámila, že ona je teraz pani učiteľka.
Naše najväčšie sklamanie spočívalo v tom, že sa oveľa lepšie hlásilo so slovom "súdružka" ako s "pani učiteľka".
Kým som skončila ZŠ, školstvo sa ešte držalo v starých šľapajach kvality, akurát už učitelia nemali politické školenia /nespomeniem si presný názov/.

Na strednej som začala čítať Sme, aby toho nebolo málo, s radosťou som očakávala každé nové Domino fórum aj s Breinerovými Javorovými listami a novú Markovičovu reláciu.
Zmaturovala som.
Tešila som sa na prvé voľby, s napätím som očakávala, či Mečiar konečne odíde ...
Neboli všetci takto zaslepení, jeden spolužiak mi vravel, že Mečiara si váži minimálne kvôli tomu, že sa pričinil o vznik samostatného Slovenska.
Tešila som sa, ako si v prvej priamej voľbe zvolím svoju prezidentku, ženu, Magdu Vášáryovú.
Dokonca som vážne verila tomu, že bude nevyhnutné zvyšovať vek odchodu do dôchodku.

Prvé naštrbenie viery prišlo po rozpade SDK a vytvorení SDKÚ, vyšvihol sa akýsi nesympatický krpec Dzurinda /mala som svojich obľúbencov úplne iných/.
Ďalšie spôsobili povolené prelety, predsa len, až tak naivná som nebola. Dodnes mám pred očami nespočetné množstvo čiar nad mojou hlavou, všetky jedným smerom.
Videla som zopár filmov o novembri a ľuďoch v Charte, to boli ďalšie pochybnosti.

Všetky tie dzurindovské prekáračky spôsobili, že som na VŠ začala sympatizovať so Smerom.
K tomu sa pridal pád dvojičiek, Afganistan, Irak, neskôr Líbya.
Začala som sledovať alternatívu.
A tam som sa dozvedela všeličo.

Pred 2 rokmi na výročie 17.11.1989 bola na TA3 relácia s Františkom Mikloškom, ktorý povedal 1 vec:
Pozval som nejaké ženy z ulice do V klubu, aby si oxeroxovali nejaké dokumenty.
Chápete? Oni mali všetko možné vybavenie. Nemyslím si, že kopírka bola až tak bežná vec.

Keď som si v súčasnosti pustila video z novembrovej demonštrácie z Prahy a videla techniku na pódiu, porovnala so súčasnými protestmi - ako mohli byť ľudia tak slepí, že na to zinscenované divadlo skočili, v mrazoch a nepohodlí?