Zdravím všetkých, celý deň sa chystám napísať aj iný pohľad na vec, ale bola som na kurze fyzioterapeutov.

Zaznelo tu veľa myšlienok, s niektorým súzním, s niektorými súhlasím a s niektorými nie. Nechcem ísť do polemiky. Mne na tejto analýze chýba duchovná stránka veci. Ak je vám myšlienka reinkarnácie cudzia, tak asi Vás to neosloví.

Mne v celom tomto príbehu chýba práve aspekt, táto situácia predsa nevznikla z ničoho. Po stáročia boli ženy utlačované mužmi a to nehovorím ako feministka. Proste žena bez muža neprežila. A netreba chodiť ďaleko, včera som v správach začula, že Afghanistane majú ženy zakázané napr. bez dovolenia manžela cestovať. Ale toto bolo voľakedy aj v našich končinách a nie že nie. Čítala som voľakedy dávno životopis Agathy Christie, ktorá opísala zážitky zo začiatku 20. storočia, ako jej sestra (ne)mohla randiť a pod., čo sa slušilo, čo sa nehodilo. A to tiež nebolo až tak dávno. Niekto by mohol namietať, že to je Veľká Británia, ale stále je to Európa. Napr. tiež vo Švajčiarsku, bolo ženám priznané úplné volebné právo na základe referenda, ktoré sa konalo 7. februára 1971 (!!!). Až v roku 1990 ženy získali právo voliť aj v miestnych voľbách na území celého Švajčiarska. Kto by to bol povedal, však?

Dokonca aj vo filme 1000 ročná včela Johanka vraví: "Chlopa nemáš, pravdy nemáš..."

Čo tým chcem povedať? Že táto informácia je zapísaná v epigenetike žien, a to len tak nezmizne. Po stáročia, bol muž pre ženy spôsob prežitia. A tie vzťahy neboli samá harmónia a láska, často sa k ženám správali ako svojmu majetku. A teraz sa karta obracia. Rovnováha sa nikdy neobnoví tak, že pomyselnej ručičky váh, ktorá je úplne vychýlená sa to dá do vyváženého stavu. Naopak pôjde do opačného extrému, a to sa práve deje. Mnoho žien zisťuje, že má možnosť uživiť sa sama. Že k tomu nevyhnutne nepotrebujú muža. Pozor, ja to nehodnotím, ja len opisujem jav, ktorý sa v spoločnosti deje. Ostatne to popisuje aj vyššie. A čo sa stalo s mužmi? No prichádzajú postupne o svoju silu... Čím? Neprebieha žiadna inicializácia ako v dávnych kultúrach, množstvo prírodných kmeňov to má doteraz. Voľakedy muži v našich končinách chodili na vojenskú služby, takže to ako keby bol inicializačný rituál. (zase nehodnotím tie praktiky, či bolo všetky ok, alebo nie), ale tí muži, čo toto absolvovali, mi určite dajú zapravdu, že to ich posunulo smerom od chlapcov k mužom.

Ďalší faktor, synovia nemajú možnosť zažiť, osahať, navnímať si silu muža. Otcovia, ak sú aj prítomní (ak nesedia v robote, doma pohľadom neprítomným, nedajbože u mileniek, a pod.), málokedy robia fyzicky, väčšina v panelákovom byte ani nemá čo robiť. A ak tak, tak nejakú prácu, ktorá patrila do sfér žien. Pozor, zase netvrdím, že žena po príchode práce a sa má zaoberať domácnosťou a manžel nič. Ale je fakt, že to tí synovia nemajú ako zažiť silu svojich otcov.

Ďalším aspektom sú rozpadnuté vzťahy, keď deti často vychováva mama. Ale ona nemôže dať synom, to čo sama neobsahuje, nemôže z nich vychovať mužov. Chýbajú mužské vzory, to je fakt... A to už nevravím o takých faktoroch ako umelé hormóny v pitnej vode (z antikoncepcie), veľké množstvo fytoestrogénov (a to nie je problém len vegetariánov, pozrite sa koľko sóje obsahujú napr. párky a pod.)

Ale samozrejme príčiny tohto stavu netreba vidieť len tu. Toto sa nedeje náhodou.. toto sú riadené procesy, rozklad tradičnej rodiny, ospevovanie všelijakých zvrátených lgbt ideológií, komerčná ezoterika zo západu reprenzetovaná Loiuse Hay, D. Virtuee a mnohými ďalšími.

Rusofil povedal/-a: Proč ženy odcházejí z manželství a raději zůstávají samy s dětmi. No protože, nejsou ceněny. Kdyby byly ceněny, bylo by jim ve svazku z mužem dobře a nikam by neodcházely.

Lenže to ocenenie nikdy nepríde zvonka. To ocenenie chýba tak mužom aj ženám a má v počiatok v neprijatí dieťaťa matkou. S týmto trpí väčšina generácie 30,40,50 a starších.... Môžete to popierať, ale to nič nemení na to, že to tak je. Veď prečo hovorí, že je niekto ne-s-kojený? Aké boli praktiky v pôrodníctve 60, 70 rokoch? Môj brat išiel do jasličiek ako 8 mesačný a nebola to výnimka, je narodený v 68. Zrovna keď začína separačná úzkosť...

Vzťah mužov a žien.. Aký máte vzťah k vašej matke, k otcovi? Dobrý? Išli by ste s nimi na dovolenku na 2 týždne? Áno, tak je zrejme naozaj dobrý. Vzťah k vašej matke určuje vzťah k ženám a všetkému ženskému a vzťah k otcovi a mužskému. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale pozrite sa na vašu ženu, muža, nepripomína vám otca, matku, nevyhnutne nie výzorom, povahou a pod. Raz som sedela u kaderníčky a jedna zákazníčka sa tam rozčuľovala, akú má svokru a pod. Keď odišla, tak kaderníčka mi hovorí, veď to čo popisovala o svokre presne sedí na ňu. Má takú fotku svojho syna, na ktorej je jeho otec (môj muž), môj otec a môj brat a všetci 4 sú si podobní.

Źeny dokážu naozaj milovať svojich mužov? Pozerať na nich ako na boha? Neviem, keď si pozerám fotky svadby mojich rodičov a vidím tie ženy (v podstate babky), veľa lásky z nich nevyžaruje. V mojej rodovej línii nepoznám žiadnu ženu, ktorá by o svojom mužovi rozprávala pekne, hovorím o generácii tiet a babiek.. ako sa tí muži mohli cítiť? mali uspokojivý (aj intímny) život? nemyslím si.

Takže chýb je na oboch stranách veľa, a nemá zmysel poukazovať koho vina je väčšia. Ono je to v rukách žien, aby sa stali opäť vedomými a vytvárali vnútornú stabilitu pre svojich mužov, aby oni mohli vytvárať vonkajšiu stabilitu. Ale my tu máme generáciu ustrašených mužov a žien, možno nie na tomto fóre, a keď nesúhlasíte, tak sa pozrite čo spravil covid a strach s ľuďmi. Ostatne vnútorná sila a múdrosť žien nespočíva v IQ (to sa samozrejme nevylučuje) ale vo vědení (zámerne české slovo, neviem, čo je slovenský ekvivalent) alebo jednoduchšie povedané v intuícii. Ale vzdelastnostné školské systémy, ktoré sú mužskými systémami (podporujú súťaženie) od maličky ničia túto silu žien. Vedomá žena nepotrebuje argumenty, ona veľa vecí vycíti. A mám takú skúsenosť, že muži tomuto málokedy dôverujú. Chcú argumenty, a pod. Ale toto nie je ženský svet. Ak medzi mužom a ženou prídu argumenty, tak sa v podstate hádajú dvaja muži.

Tak toľko môj pohľad. Nedá sa to zjednodušiť. A ešte jedna dôležitá vec - partner je vaše zrkadlo, pomáha vám zvedomiť si veci, na ktorých potrebujete popracovať. Toto málokedy objavíte sami. Toto nehovorím ja, hovorí to aj prof. Rak. Môžete sa rozčulovať, môžete strkať hlavu do piesku, pokiaľ sa lekciu nenaučíte príde ďalšia. A všetko zlé, čo k nám prichádza potrebujeme, aby sme zmúdreli. A to dobré je to, čo sme si osvojili. Je na nás ako sa k tomu postavíme. Nie treba donekonečna analyzovať situáciu v spoločnosti. Treba sa zaoberať sebou, svojím partnerom a rodinou. Tam sú skutočné lekcie.