Úlohou duše je nájsť rovnováhu medzi mužskosťou a ženskosťou. Kto má túto rovnováha, uvedomuje si aká je úloha jeho pohlavia, a zároveň chápe druhé pohlavie. A tiež chápe, že je na obidve pohlavia tlačené, aby svoju úlohu nemohli plniť, nie že by nechceli. Vývoj duše, ktorá ženie do extrému najskôr jednu polovicu, v inom živote zase druhú, až kým nenájde rovnováhu je jedna vec a systematický útok na rodinu (muž, žena a deti) je vec druhá a oveľa zásadnejšia.

Kedysi dokázal muž uživiť rodinu. Dokáže to dnes? Prečo to väčšina nedokáže? Pretože nechce, alebo preto, že sú vytvorené podmienky, že mu to všemožne znemožňované napriek tomu, že chce. Tým sa dostávame k ženám, ktoré tým pádom nemajú vytvorené podmienky na to, aby sa mohli venovať domácnosti a rodine, pretože je to fuška aj bez zamestnania? Sú v spoločnosti podmienky na to, aby to muž dokázal zabezpečiť? Alebo je oceňovaná práca v domácnosti a starostlivosť o rodinu? Nie je? Takže naozaj je hlavný problém v pohlaviach, alebo v tom, že niekomu súčasný trend vyhovuje? Fakt, že hlupákov a sebcov je medzi obidvomi pohlaviami plno nespochybňujem. Lenže aby mohli začať na sebe pracovať, musia mať vytvorené podmienky.

Závislosť ženy na mužovi je zlá. Extrémna emancipácia je tupá.