Viete mi niekto vysvetliť, prečo sa vždy rieši len to, čo ma robiť (nerobiť) a aká ma byť (nebyť) a čo smie (nesmie) žena? Prečo nie obaja? A prečo keď už tak tu je aj vlákno pre úlohu muža - tak sa nikdy nerieši muž, ale vždy len to skončí u žien?

Lebo to potom vyznieva, že je chyba len na našej strane.

A chyby na ženskej strane sú, bohužiaľ. Lebo ešte sa nenarodila dokonalá žena a veru máme na čom pracovať. Ale stále je to len 50%.

Ešte že už som slobodná. Lebo ja sa zjavne mužom zavďačiť neviem. Vždy som málo dokonalá, stále niečo chýbalo a nebolo dosť dobré. A mi to bolo ľúto, vždy som mala pocit straty polky tela a duše keď som podala žiadosť o rozvod (aj ešte stále mám), ale začínam meniť názor. Veľmi mi odľahlo po odchode manžela. Ja som rozkvitla.... Venujem sa deťom, a veľmi veľa sebe - súbor, fitko (lebo mám kopu času, keď sú deti u otca - to nikdy nebolo). Ja neviem, prečo sa to stále niekomu nepáči a chcel by mi do toho kecať. Joooj, istým ľuďom musí asi toto hlboko ležať v žalúdku (ja a mne podobné).