Čaputová: Neprahnem po úradníckej vláde. Potrebujeme vecné, racionálne a pokojné vedenie štátu

Ak by došlo v parlamente k vysloveniu nedôvery vláde, prezidentka Zuzana Čaputová by bola povinná ju odvolať a poveriť nejakú vládu vedením krajiny. To, čo by nasledovalo, by podľa nej záviselo od vyjednávania s konkrétnymi politickými hráčmi v parlamente. Uviedla to v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Zdôraznila, že po úradníckej vláde neprahne.
„Môžem dočasne poveriť aj vládu Eduarda Hegera (OĽANO), kým zostaví novú vládu, aby viedla krajinu. Potom nastupuje možnosť buď zostavenia vlády na profile aktuálneho parlamentu, ak sa tam nájde príslušná väčšina, alebo tzv. úradníckej vlády,“ uviedla k možnostiam, ak by došlo k pádu vlády.
Podľa Čaputovej potrebujeme vecné, racionálne a pokojné vedenie štátu, avšak čelíme pravému opaku.

Zdôraznila, že nie je snom ani túžbou žiadneho racionálne uvažujúceho prezidenta zostavovať úradnícku vládu.
„Okrem vlastnej zodpovednosti nesiete zodpovednosť aj za exekutívu, takže môžem upokojiť všetkých, čo sa tohto modelu boja z toho hľadiska, že ja po ňom prahnem, naozaj to tak nie je,“

Preskúmanie ústavnosti paragrafu 363

Ak je tu odborná polemika o využívaní paragrafu 363 Trestného poriadku či právomoci generálneho prokurátora, mal by dať na ňu odpoveď Ústavný súd (ÚS) SR
Vedie preto odborné debaty o prípadných podaniach na ÚS. Disciplinárny návrh na generálneho prokurátora Maroša Žilinku zatiaľ neplánuje. Rozhodnutie o zrušení obvinení v kauze Súmrak si Čaputová chce preštudovať.

Parlament by mal podľa prezidentky zregulovať aplikáciu paragrafu 363 napríklad v prípade, keď už do hry vstúpil súd. Hovorí tiež o dlhoročnej polemike o nastavení systému prokuratúry. „U nás má generálny prokurátor silné právomoci,“ povedala s tým, že mala od vlády očakávania, že zreviduje postavenie prokuratúry.

Rozhodnutie Generálnej prokuratúry (GP) SR z uplynulého týždňa prezidentka nepozná. Vyžiada si ho, pretože ju zaujíma, ako sa paragraf 363 aplikuje. Upozornila, že rozhodnutie vydal námestník generálneho prokurátora a hlava štátu má návrhovú právomoc voči šéfovi GP. Musela by to vyargumentovať. „Zároveň ide o využívanie rozhodovacej právomoci, a to je veľmi úzky priestor na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti,“ doplnila.