@dum povedal/-a:

@Modi povedal/-a:

@Lavazza povedal/-a:

Modi povedal/-a: novorodenca, to je silná negatívna skúsenosť hlavne pre rodičov. Pre dieťa je to takmer nulová skúsenosť. O svete ešte nevie takmer nič. Pre toho novorodenca by malo zmysel sa ešte raz narodiť na tento svet, aby pochopilo čo je dobro a čo je zlo.

Skutocne!? A na zaklade čoho to tvrdíš!?!

Prečo je TAKMER nulová? Lebo ono to tak vyzera, keď porovnám to kvantum vnemov a informácií, ktoré príjme do seba počas života dospelý človek alebo hoc aj 10 ročné dieťa, a porovnám to s tým minimom informácií, ktoré cez vnemy prijme do seba plod. Ak porovnáš dospelého a plod, tak je tam priepastný rozdiel v tom, ako jeden a druhý "poznajú dobro a zlo" a o tom bola reč. A schválne som uviedol spontánny potrat, keď dieťa zomrie relatívne bezbolestne, a nie pri drastickom potrate. Chápeme sa?

Preto som hore napísal "novorodenec- zažitie entity v ňom vtelenej- zrodu a úmrtia v hrubohmotnom tele+ negatívny zážitok pre rodičov. Plod- nepríjemný a negatívny zážitok pre rodičov." Keďže si myslím že sebauvedomujúca vedomá bytosť sa inkarnuje do plodu až okolo +- piateho mesiaca, tak dovtedy je to nevedomý živočíšny plod, aj keď s pocitmi - preto informácia a negatívna skúsenosť len rodičov. No neskôr zrodenie aj smrť už zažíva vtelená entita do živočíšneho tela, nezáleží na tom že predinkarnačná pamäť tým vtelením je zablokovaná a vonkajšie vnemy a myseľ sú na úrovni zvieratka. Najvnútornejšia duchovná myseľ, hoci zapuzdrená, v ktorej sa nachádza život aj božie atribúty je pri vedomí a uvedomení si seba samého, takže informácia a zážitky z procesu sú do najvnútornejšej pamäte plne vpísané.

Škoda, že toto presne nevieme, kedy malý človiečik nadobúda vedomie a začína vnímať prvé vnemy. Lavazza má pravdu v tom, že toto je dosť neprebádaná oblasť a moc o tom nevieme, čo všetko plod vníma. Ale aj tak si myslím, že o plnohodnotnom živote možno hovoriť až po narodení, keď človek vníma a prijíma informácie všetkými zmyslami. Keď dokáže komunikovať a uvažovať v slovách. Je to skrátka iný level. Ak by sme mali veriť Biblii, tak Boh asi vedel, prečo stvoril hotového človeka, a preskočil vnútromaternicové obdobie. Ai preto, lebo raj bol pre človeka stvorený na Zemi, a nie v maternici. Takisto aj po páde, to hlavné dejisko prežívania ja na Zemi, a nie v maternici. Nemyslím, že poslaním človeka je zomrieť pred narodením.
Ale na druhú stranu, každý máme inú psychiku a iný prah znesiteľnosti, aj iný životný príbeh. Ak by bolo cieľom poznať dobro ale aj zlo, tak niekto môže byť unavený životom už v detstve, iný v hlbokej starobe. Príbeh každého človeka bude v tomto jedinečný.