Súlad povedal/-a: Možno potrebuje tvoju dušu získať, aby z nej ako demiurg čerpal energiu, ale potrebuje na to tvoj súhlas, preto ťa musí nejako presvedčiť. V knihe nemusí klamať, len ti nepovie celú pravdu a ty sa na základe zamlčaného dopracuješ k ním požadovanému záveru.

veľmi pravdepodobné, z toho, čo som sa dočítal

potom by bola na mieste otázka, na čo presne potrebuje moju dušu - ako presne by z mojej duše čerpal energiu, čo presne by to znamenalo pre mňa ako pre dušu? zánik alebo blaženosť? ja neviem

nepíše sa aj v niektorých iných knihách, že najvyššiu blaženosť duša pociťuje pri zjednotení sa so svojím Zdrojom? alebo Večnosťou, Bytím, ...

a keď sa na to pozriem z iného uhla, ak by som ja ako Tvorca vytvoril konkrétnu bytosť (čo je asi pre človeka zatiaľ nepredstaviteľné - mimo virtuálny svet počítačov) s konkrétnym zámerom a nakoniec tú bytosť (po dokončení úloh/y, na ktoré/ú som túto bytosť stvoril) nechám zaniknúť, alebo ju pretvorím na niečo ešte lepšie (veď som Tvorca ale svojou tvorbou sa tiež zdokonaľujem), tak to je niečo zlé?

podobne by som mohol polemizovať o tom, čo je v knihe zamlčané, však dostupnej literatúry na podobné témy sú kvantá... čiže by som teoreticky mohol nájsť aj to, k čomu sa akoby zámerne Monoston nevyjadruje... a pýtať sa prečo? môžem...
druhá vec je, že ak je pravda, že Monoston stvoril moju dušu s konkrétnym zámerom - keby tým zámerom bolo práve to, že na konci mojej púte bude moja energia znovu vliata do Tvorcu - tak čo s tým akože ja ako jeho 'dieťa' alebo 'výtvor' môžem spraviť? predsa ak by mi môj Tvorca pri mojom zrode nedal do vienka možnosť uniknúť takému 'osudu', ako to ja viem ovplyvniť, aby som sa tomu vyhol?

keď to nahrubo pripodobním autorom počítačových hier - tak akú šancu má tzv. NPC postava v bežných hrách prežiť vypnutie a odinštalovanie danej hry z počítača, keď to hráča prestane baviť? a to ten hráč nie je tvorca tej NPC postavy...
čiže treba pochopiť, že duša vo vzťahu k svojmu Stvoriteľovi takpovediac ťahá za kratší koniec...
ak by teda tvorca bol akože nenásytný tyran (preháňam), ktorý si nás len tak pasie a keď sme pekne vykŕmení, tak nás do jedného požerie... čo s tým akože môžeme urobiť?