@openeyes povedal/-a:
@Ferry, @Jardob - dá sa teba povedať, že neurónové siete reprezentujú niečo ako ľudskú skúsenosť/prax, UI k tomu pridáva algoritmy riadenia slúžiace k predikcii/spätnej väzbe (?). A tvorivosť zostáva vlastnosťou ľudského ducha.

Ono je to tak, že ak by človek nevedel rozlišovať podobnosti v odlišnostiach, napr. rozpoznávať písmenká na odlišnom pestrom pozadí, ľudí na pozadí lúky alebo mesta, atď., tak by svet bol pre neho iba nepochopiteľnou mazanicou, a nepotreboval by ani reč, logiku, intelekt, iba by čumel na svet ako teľa na nové vráta. Ľudská reč a myslenie je založené na pomenovaní rozpoznaných vecí a procesov, a tieto pomenované veci sa dokonca kategorizujú do doseba vložených skupín ako matriošky: ovocie - jadrové - jablká... A s tým sa už dá pracovať v mysli.

Neuronové siete robia iba to, že sa učia rozpoznávať objekty v objektívnej realite. Ale nerobia to sami. Vždy ich musí človek natrénovať, a dať im stovky obrázkov tvárí, aby sa naučili, že toto je tvár, a na inom obrázku už tvár nie je. V lekárstve sa to dá využiť na naučenie sietí rozpoznávať, čo je nádor na mozgu a čo nie. Trening sietí musí urobiť človek. A keď je tréning ukončený, potom je sieť pripravená do praxe. Môže sa použiť ako súčasť softvaru vo fotoaparáte na rozpoznávanie tvárí, alebo niekde inde. Ale žiadne nové učenie tam už neprebieha. Ide totiž o to, že učenie musí aj niekto kontrolovať, aby sa program neučil blbosti, a nezačal tvrdiť, že krava je kôň.

T.j. Neuronové siete zastupujú senzorické systémy v mozgu, ktoré majú na starosti rozpoznávať objekty (a rodičia nám potvrdzujú, že toto je mama, otec, žiarovka, hračka, že toto nie je jablko ale iba umelá hračka, atď. Tak sa učíme, čo je čo).
Ďalej je potrebná pamäť. Krátkodobá aj dlhodobá. A potom je potrebné určité psychické algoritmické jadro, ktoré reaguje na podnety ako človek, zvieracie ako zviera. Tam musí byť aj simulácia emócii, ktoré sú v mnohom hybnou silou ľudských rozhodnutí, lebo človek sa neriadi iba rozumom. Jednotlivé emocie môžu byť zastúpené skalárnou veličinou s určitým rozsahom. Simulácia svedomia ako konštantných princípov, a simulácia mravnosti ako meniacich sa princípov. Toto všetko ovplyvňuje ľudské rozhodnutia

Lenže človek je oveľa zložitejší systém, ktorý je pripojený na mnoho vonkajších zdrojov, nielen hrubohmotných ale aj jemnohmotných. Veľa myšlienok sa nerodí v človeku, ale prichádza na myseľ zvonka, často na základe rezonancie. Skrátka človek je nejako emočne a mentálne naladený, a tým pádom priťahuje určité myšlienky. A tie prichádzajú. Týka sa to aj vynálezov. Tie sa nerodia v mozgu človeka. Tie prichádzajú zvonka. Najmä tie prevratné objavy. Aj preto je nezmysel uznávať autorské práva.