osobne si myslím, že môžeme mať všetci pravdu - v pohľade na stvorenie sveta, existenciu Ježiša, ... - tú svoju malú pravdu, no málokto z nás si pripustí, že všetci hovoríme o tom istom, len z inej perspektívy... o rok, o desať už každý z nás bude mať trochu inú pravdu... a s tou svojou 'starou' by sa asi podobne nestotožnil, ako teraz s pravdou toho druhého...

žijeme na planéte Zem, z nášho pohľadu to môže vyzerať tak alebo inak...
ale rovnako by sme sa na to pozerali, keby sme boli obyvatelia inej planéty? úplne niekde na druhej strane Vesmíru? napr. na tie súhvezdia a veky
alebo už len to, aký je rozdiel medzi hmotným a duchovným svetom... myslíte si, že tieto naše žabomyšie vojny o to, kto má 'pravdu' v poznaní tu na Zemi (v hmote) si zachováme aj na duchovnej úrovni, kedy svetlá duša v okamihu získa akúkoľvek informáciu z ľubovoľného časového úseku planéty Zem?

skúste si prosím uvedomiť, že každá vami prezentovaná pravda, je len a LEN vaša osobná viera, že je to tak alebo inak...
nikto z nás nemá schopnosti ROZUMOM spoznať Istinu... to sa dá len dušou, ale to potom nie je o tom, že VIEM (to je rozumová záležitosť) ale o tom, čomu VERÍM - to je našou úlohou... niečomu veriť, správne si vybrať čomu...
ja nehovorím, čo je správne pre všetkých, len čomu verím ja...

rozum má byť podriadený duši a jej prepojeniu na Istinu - lenže už dnes sú jedinci, ktorí toto nikdy nedokážu, lebo ich duša už nemá v sebe dostatok svetla, aby si udržala prepojenie na Istinu,
druhá vec je, že ja ani za seba neviem povedať, koľko svetla v sebe má moja duša, nieto ešte za druhých, len dúfam, že mám svetlo v duši

keď hovoríte o sebe, myslíte tým aj dušu? ste si istý, že jej pohľad na svet je zhodný s tým vo vašom vedomí? existuje nejaký 'test', ktorým by si človek overil, nielenže má dušu, ale hlavne v akej miere jej načúva? podľa knihy Monostona, je na toto naša intuícia, no koľkí z nás dajú aj v týchto duchovných otázkach na svoju intuíciu viac ako na svoj 'vševediaci' rozum?

alebo inak, koľkí z vás ste ochotní aspoň v tichosti pred sebou pripustiť, že sa možno mýlite?
lebo ja to pripúšťam aj takto verejne... verím Bohu Monostonu a tomu, čo napísal v knihe, no môžem sa mýliť a môže to byť celé podvrh (či už ľuďmi pripravený, alebo nejakou temnou duchovnou bytosťou), je to len a len moja voľba...

preto si myslím, že nemá význam, aby sme sa tu medzi sebou hádali a každý obhajoval len svoju vieru (nie vedomosti), skúsme skôr hľadať, v čom sa zhodneme, no niečo podstatné, nie povrchné... (hej, len kto určí, čo je povrchné a čo podstatné )