Zaujímavý postreh od Daga ohľadom vládnej krízy a postavenia ZetK (rozumej Hegera):

Dag Daniš:

V prvej línii Obyčajných sa to konečne zlomilo. Igor Matovič oznámil poslancom, že chce stranu vyčistiť a postaviť proti progresívcom (ktorí mu išli po krku tri roky). S Hegerom a Naďom už neráta. Tí pochopili a obzerajú sa za Budajom, ktorý so svojou progresívnou frakciou odišiel už v decembri.

Rozchod Matoviča s Hegerom vraj bude pokojný a kultivovaný. Iste. Môžeme tomu veriť. Rozklad drobných unavených strán málokedy narobí veľký hluk.

Pohyb v OĽaNO je celkom prirodzený. Matovič sa chce zachrániť bojom. Bojom proti tým, ktorí sa ho pokúšali vymazať z politickej mapy. Bojazlivý Heger sa chce zachrániť dezerciou. Útekom na druhú stranu. Na tú, ktorá ho dorazila. Možno dúfa, že médiá a noví dúhoví partneri ho za to priateľsky potľapkajú po jeho dlhom krku. A dúfa márne.

Až potiaľto by bolo všetko v poriadku. Komplikácie prišli potom, čo Heger s Naďom oznámili, že zbierajú podpisy poslancov pre pokračovanie Hegerovej vlády do roku 2024.

Ich pokusy zahryznúť sa do stoličiek aj po odvolaní sú úbohé. A úchylné.

V tejto fáze by určite prospelo veci, ak by na scénu vstúpila prezidentka. Mohla by oznámiť, že Hegera za „nového“ premiéra nevymenuje. A to z toho jednoduchého dôvodu, že Hegerova vláda bola ústavnou cestou – parlamentnou väčšinou – odvolaná.

A nielen to. Po páde vlády prezidentka dočasne poverila Hegera a jeho ministrov, aby do konca januára zariadili zmenu Ústavy a prípadné predčasné voľby. Pretože iné riešenia opakovane zlyhávali a vôbec nič nenasvedčuje tomu, že by sa to mohlo skonsolidovať.

Heger a jeho ministri poverenie prezidentky ignorovali. Namiesto toho podnikajú pravý opak – zariaďujú pokračovanie torza koalície až do volieb 2024.

Tento rozpor by si zaslúžil vysvetlenie. Na koberci u prezidentky.

Samozrejme, stále platí, že parlament má suverénne postavenie, je volený na štyri roky a ani prezidentka, ani poverená vláda nemôžu poslancov nútiť, aby predčasne skončili. Skončiť môže len vláda, ktorá stratí parlamentnú väčšinu.

Lenže – práve tej sa skončiť nechce. Odvolaná vláda chce pokračovať. Heger tým ide proti ústavným aj politickým pravidlám. Aj proti povereniu, ktoré odstupujúca vláda dostala od prezidentky.

Navyše, Heger má v tejto hre prázdne ruky. To, či zberač Heger zháňa podpisy, nikoho nemusí zaujímať. Ani len okrajovo. Podstatný je výlučne výsledok. A ten neexistuje. Heger za sebou nijakú novú parlamentnú väčšinu nemá (jeho plány okrem skrachovancov typu Čekovský a Šeliga nepodporil nikto). Ukázať môže len tú väčšinu, ktorá ho odvolala.

Takže na čo sa tu Heger so svojimi kecmi o „veľkom zjednotení demokratov“ hrá? Koho vlastne zastupuje? Vládu? Nie, tá je odvolaná. Poslancov? Nie, tí ho odstrelili z vlády ako handru. Stranu? Nie, z tej ho vyhnali. Koalíciu? Tá zhorela. Zastupuje aspoň nový politický projekt? Nie, ten ešte nie je ani len na papieri (ktorý práve recykluje Dzurinda).

Hegera treba upozorniť, že jeho hra na dalajlámu je vrcholne trápna. V tejto fáze, po odvolaní jeho vlády a po vykopnutí z OĽaNO, je Heger nula. A mal by sa podľa toho správať.

Ak mu Naď s Dzurindom radia, aby sa obetoval a aby naťahoval čas ako nepríčetný zúfalec, fajn, nech to skúša. Pokojne aj do marca 2024. No nie vo funkcii premiéra.

Na takéto prosté hry predsa slúžia preliezky a pieskoviská.