Riešitelia:
Rusofil – 1. časť otázky /v súkromnej správe do pol hodiny od uverejnenia/
Michaela1 – obe časti /aj keď odpoveď nekonkretizovala, lebo nechávala náskok/

K nápovedi:
"podnik príbehov" = „bar dejov“ = Bardejov

Alois Jirásek: /pomník/ Je postavený pred budovou Gymnázia Leonarda Stöckela na Jiráskovej ulici. Bol postavený na počesť spisovateľa, ktorý v rokoch 1896, 1897 a 1906 navštívil mesto a študoval tu archívne materiály z obdobia pôsobenia bratríkov na východnom Slovensku. Výhražný list zbojníka Fedora Hlavatého bardejovským mešťanom mu slúžil ako podklad v jednej časti trilógie Bratstvo. Výhražný list je vystavený v expozícii Bardejov – Slobodné kráľovské mesto.
https://bardejovtravel.sk/katalog/pomnik-alojza-jiraska/

List si všimol aj Ignác - posledný križiak - Milan Krajniak, ktorý sa zaujímal o pravosť listu. https://www.poslednykriziak.sk/vyhrazny-list-zbojnikov-mestu-bardejov/1067/

O výhražnom - "výpalníckom" liste zbojníkov mestu Bardejov:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/20765195/spomienky-na-zbojnikov-v-hornom-zempline-lupili-druziny-hlavateho-a-savku.html
https://korzar.sme.sk/c/4587716/vy-ste-vasich-bratov-dali-zvesati.html
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ulič
https://sk.wikipedia.org/wiki/Fedor_Hlavatý

Jazykovedné a literárnovedné hľadisko:
s.25 /podľa pdf/
https://www.ilonas.net/valal/pdf/Kacala_Krajcovic_Prehlad_dejin_spis_slovenciny.pdf

s. 53 a 68 /podľa pdf/
https://ulozto.sk/file/LbQQxDmMY/z-klenotnice-starsieho-slovenskeho-pisomnictva-1-pdf

Historický pohľad:
Mária FEDORČÁKOVÁ: „Vy zly a nespravedlivy lvde Bardiowci.“ Mesto Bardejov v boji proti zbojníkom v 15. storočí
/priložený súbor/

List napísal v r. 1493 najatý pisár, no možno i zbojník po slovensky.

O Bardejove:
Bardejov v ranom novoveku
http://slovacika.sk/wp-content/uploads/2020/05/MLS-2.pdf

„priezviská“
Bardejovskí mešťania a ich jazyk, s. 75
V daňových záznamoch z 15. storočia možno objaviť nielen reflexiu geografického, ale aj etnického pôvodu mešťanov. Niektorí z nich sú totiž označovaní prívlastkami ako „Slavus“, „Windisch“, „Walach“, „Polonus“, „Unger“ a podobne. Z týchto označení sa javí prítomnosť vedomia o kultúrnej či etnickej odlišnosti a schopnosť nejakým spôsobom ju reflektovať.

listy
Slovanské listy z Bardejova z 15. storočia, s. 84

Bolo nebolo, bola raz na KSB takáto téma:

https://ksbforum.eu/index.php?u=/topic/4273/vykradnuté-garáže-za-bieleho-dňa
Tak nejak sa podarilo spojiť 2 mestá. Skrz policajtov.
Lenže to neboli obyčajné mestá, tie mestá majú spoločnú „minulosť“ - boli to slobodné kráľovské mestá.

"Na konci 17.storočia tvorili vo väčšine s.k. miest na Slovensku majoritu Nemci, len v Skalici a Trenčíne to boli Slováci a v Komárne Maďari. Slováci však v týchto mestách žili, tvorili významný podiel a od roku 1608 boli spolu s Maďarmi rovnoprávni s Nemcami. Postupne v jednotlivých mestách došlo k dohode o zastúpení predstaviteľov jednotlivých národností podľa dohodnutých národnostných kľúčov. V 18. storočí však panovnícky dvor v rámci reforiem týkajúcich sa s.k. miest zrušil aj tieto dohody. Vo väčšine s.k. miest na území Slovenska však bola slovenčina úradnou rečou popri latinčine, nemčine a maďarčine a jej znalosť bola vysoko vážená (dokonca i v maďarskom Komárne), keďže tieto štyri jazyky sa považovali v tom čase za kultúrne jazyky Uhorska." /Anton Špiesz/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Slobodné_kráľovské_mesto
https://www.osobnosti.sk/osobnost/anton-spiesz-1787

Bardejov - tretí erb v poradí: http://www.bardejov.weblahko.sk/Erb-mesta.html?flash=ne
Skalica má dvojkríž aj dnes: https://www.e-obce.sk/obec/skalica/skalica.html

Mimochodom, aj Skalica má svoju slávnu šesťstoročnú listinu:
http://slovenske-uhorsko.blogspot.com/2011/12/list-stibora-zo-stiboric-na-beckove-13.html
https://www.teraz.sk/najnovsie/pred-600-rokmi-vznikla-prva-listina-v-/680502-clanok.html

Nedávno som riešila "záhadu" s pomocou Historického slovníka SJ – slovník bol vypracovaný
výberom slov zo starých kníh, listín, listov z obdobia pred prvou kodifikáciou /Bernolák/,
tie väčšie pamiatky sú uvedené v úvodnej vysvetľujúcej časti na 20 stranách /úvod má rozsah vyše 50 strán/,
tie menšie sa nespomínajú /zrejme by to bolo ďalších niekoľko desiatok strán/.
https://www.juls.savba.sk/hssj.html
https://sk.wikipedia.org/wiki/Historický_slovník_slovenského_jazyka

Zaujímavé je, že za prvého kodifikátora by sme mohli pokojne považovať
aj kamaldulského mnícha z kartuziánskeho Červeného kláštora Romualda Hadbavného /vďaka jeho jazykovedným dielam/
či J.I.Bajzu /vďaka prvému po slovensky napísanému románu/.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Červený_kláštor
https://sk.wikipedia.org/wiki/Štefan_Romuald_Hadbavný
https://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Ignác_Bajza
https://sk.wikipedia.org/wiki/René_mládenca_príhody_a_skúsenosti

Uvedomila som si, že existuje nesmierne veľa starých tlačených aj rukopisných textov, listín, listov, zbierok, slovníkov, kníh, spevníkov /kancionálov/, v ktorých je zvečnená dobová podoba slovenčiny v jej vtedajšom vývinovom štádiu.
List zbojníkov mestu Bardejov z roku 1493 je jednou z týchto pamiatok. Pred ním aj po ňom vzniklo mnoho písomných záznamov uchovávajúcich dobovú jedinečnosť slovenčiny, ktorá žila, žije a dúfajme, ešte dlho žiť bude. Ako dlho, je na nás, ktorí ju používame, no i przníme, zneucťujeme, v súčasnosti predovšetkým zbytočnými anglicizmami, ktoré majú aj slovenské ekvivalenty, či nespisovnými slovami.

"Bulo dobre — ale dávno:
žil na svete Slovák slávno;
oj, žil si on vo slobode,
ako ryba v tichej vode."
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/224/Chalupka_Branko/1#ixzz7qLy1ZXBr

"Ó, mojej matky reč je krásota,
je milota, je rozkoš, láska svätá;
je, vidím, cítim, celok života,
môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá
a moja odev, ktorej neviem ceny…
Buď požehnaný, kto sa pohodil
v tom so mnou, trvá pritom nepremenný;
buď kliaty, kto sa zaprel, odrodil…"
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/202/Orszagh-Hviezdoslav_Letorosty-III/2#ixzz7llQMsziS

V češtine, ale výstižné: