Opäť postreh od Daga Daniša:

Dag Daniš

... Heger odkopol úlohu od prezidentky do koša. A podniká pravý opak. Funkciu odstupujúceho premiéra zneužil na to, aby vyjednával o pokračovaní svojej vlády až do roku 2024.

Áno, v istom zmysle naozaj zneužil funkciu. Pretože bez nej nemá vôbec nič. Ani stranu (v OĽaNO končí), ani koalíciu, ani parlamentnú väčšinu. Nič.

Súbežne s tým zneužil aj poverenie prezidentky. O zadanej úlohe nerokoval ani sekundu. Namiesto návrhov na zmenu ústavy a termín volieb prišli návrhy na zabetónovanie Hegerovej vlády.

Namieste je otázka, ako je vôbec možné, že odvolaný premiér tak hrubo ingoruje pravidlá. Odpoveď: lebo môže. Ak by sa takto arogantne po páde vlády správal Mečiar, Dzurinda, Fico alebo Radičová, narazili by. Bolo by to politicky aj mediálne neprijateľné.

Proti trápnym a asi aj márnym experimentom „premiéra“, ktorý po páde a odvolaní Hegerovej vlády ponúka Hegerovu vládu, neprotestuje takmer nikto. Ani prezidentka s predsedom parlamentu, ani právnici a – čo je asi nejdôležitejšie a najviac zarážajúce – ani médiá.

To, čo by v minosti nikdy neakceptovali, je zrazu prijateľné. Rátajú, koľko má hlasov, dumajú, prečo sa ešte nepodpísal Matovič. Hľadanie „novej 76-tky pre Hegera“ prijali ako legitímnu tému. Hoci legitímna nie je a nemôže byť.

Za touto krivou optikou väčšiny médií je politický aktivizmus. Médiá sa už niekoľko rokov nesprávajú kriticky a principiálne, ale aktivisticky. Politiku vnímanú zaujato a binárne – cez „nepriateľov“ a „spojencov“. Rola sa môže plávajúcim spôsobom meniť.

Videli sme to aj pri Hegerovi. Kým stál verne pri Matovičovi (víťazovi volieb), bol pre väčšinu médií slaboch. Keď chytil do ruky dúhovú vlajku alebo keď vycestoval na Ukrajinu, bol pre tie isté médiá štátnik. Keď v decembri opäť podržal Matoviča, bol pre médiá handra. A keď ohlásil odchod z OĽaNO a flirt s Dzurindom, je zrazu zaujímavý a užitočný.