Výborný postreh zase od Daga:

Matovič prehovoril
Dag Daniš
Standard

Tento týždeň sa to konečne zlomilo. Heger pochopil, že pokračovanie jeho vlády je nemožné. Súbežne s tým si spomenul na poverenie prezidentky – zariadiť zmenu ústavy a umožniť politické rozhodnutie o predčasných voľbách.

Po tomto oznámení nasledovali, ako sme už zvyknutí, ďalšie komediálne vystúpenia. Lídri v priamom prenose ubezpečili verejnosť, že sú z volieb vystrašení. Matovič to priznal celkom natvrdo: je psou povinnosťou každého demokrata oddialiť voľby čo najviac. Lebo Fico je vraj ako Hitler.

Podobne ako Matovič to vidia aj Heger a Sulík. Voľby chcú čo najneskôr, na konci septembra.

Je zvláštne, že takmer nikto z „lídrov“ neprejavil ani len náznak sebavedomia, odvahy a bojovnosti. Vyzerá to medzi nimi ako v trestaneckej kolónii, ktorú čaká hromadná poprava. Bez boja. Matovič, Heger a Sulík nijako neskývajú, že do volebného roka vstupujú bojazlivo, odovzdane a s nárekom.

Takisto je zvláštne, že všetci tí, ktorí sú vydesení z predčasných volieb (o ktoré sa sami postarali), sa titulujú ako demokrati. Demokrati, ktorí majú stiahnuté hrdlo z volebného dňa…

Jediný, kto sa zorientoval v tom, čo sa deje, je Boris Kollár. Po páde vlády a zániku koalície chce voľby čo najskôr. Jeho dôvody sú čisto pragmatické. Kollár (na rozdiel od bývalých kolegov) vidí, že úmorné naťahovanie hry, ktorá divákov otravuje, je kontraproduktívne. Koniec vlády a nové voľby nechcel, ale keď je to neodvratné, musí sa k tomu postaviť čelom. Nie ako padavka. Kollár – celkom logicky – ráta s tým, že čím skôr budú voľby, tým menšie by mohli byť straty.

A takisto pochopil aj druhý koniec rovnice. Čím dlhšie budú všetci vzlykať nad hrobom koalície a utekať pred dňom volieb, tým menšie budú ich šance obstáť.

Jednoducho: voľby predsa budú tak či tak. So všetkými rizikami. Hrať sa bude len o to, ako budú rámcované. A kto dokáže naplno mobilizovať potenciál, resp. kto dokáže pribrzdiť mobilizáciu druhej strany.

A hrať sa bude aj o to, kto sa neopustí a nestratí tvár.

Zúfalé naťahovanie času je pochopiteľné len pri Hegerovi. Po odchode z OĽaNO má na konte nulu. Potrebuje čas na rokovania s KDH, s Dzurindom, s Budajom… Matovič aj Sulík sa mohli – a mali – postaviť k voľbám podobne ako Boris Kollár. Čelom. O oboch platí, že nie sú ani v koalícii, ani v opozícii. Uviazli v šedej zóne, na okraji ihriska. Iste, skorý termín volieb nie je v ich záujme (na čo mali myslieť pred mesiacom). No neskorší termín ich potápa a poškodzuje ešte viac – a navyše otvára priestor ich konkurencii okolo Hegera (Dzurindu). Premiér bude zameraný na voličov Obyčajných a SaS.

Pri vajataní Matoviča a Sulíka sa dá rozumieť len tomu, že sú vlastne celkom bezradní. Netušia, čo so sebou. Tak, ako to netušili ani po voľbách 2020.

V konečnom dôsledku však môžeme oceniť, že sú konzistentní. Najskôr nechtiac devastovali vlastnú vládu a dôveru. Keď boli hotoví, vyľakali sa z následkov. Dali sa na útek pred voľbami… A nakoniec nechtiac podporujú nový projekt Hegera.