openeyes povedal/-a: Ku koncu sa táto amorfná/beztvará energia (fyzika: tmavá energia) manifestuje v 3D realite tak, aby prežitím životov zbierala skúsenosti a odovzdávala ich späť centrálnemu Zdroju/Vedomiu/Stvoriteľovi. Centrálne Vedomie je teda akousi databázou znalostí/skúseností všetkých entít, ktorá sa, predpokladám, využije rovnako ako tu "dolu" - prechod na vyšší vývojový stupeň samotného Stvoriteľa a teda aj nového budúceho vesmíru.

Vyjadrím sa len k tomuto. Počul som už od viacerých takéto myšlienky, že Boh sa vyvíja. Lenže tu si treba uvedomiť, že vyvíjať sa môže len to, čo zvonka dostáva informácie (t.j. musí mať vstup/input na príjem informácií z hierarchicky vyššieho systému).

Lenže o Bohu sa uvažuje ako o Hierarchicky najvyššej entite, nad ktorou už nič nie je. Tým pádom HNR nemá odkiaľ čerpať nové informácie, pomocou ktorých by sa vyvíjal. Všetky informácie môže čerpať len zo seba. A ako Tvorca tiež tvorí len zo seba, zo svojich znalostí. Celý zložitý stvorený svet tak vznikol z jeho znalostí, ktoré mal vždy. Preto je aj považovaný za Absolútneho, lebo má všetko. Meniť a vyvíjať sa môže len to, čo je relatívne, neúplné. To, čo je absolútne, sa vyvíjať nemôže.

Boh dostáva informácie od ľudí, vníma ich emócie a obrazy a vnemy. Týmto sa ale uzatvára kruhový proces. Boh a jeho svet, to je uzavretý systém, v ktorom sa mnohé procesy môžu rozvetvovať donekonečna. Pritom nepotrebujú nové prvky, ale jeden megavzorec môže tvoriť nové variácie v rôznych obmenách.

Vývoj nie je nič iné, ako posun od relatívneho k absolútnemu. A HNR už absolútny je. Pritom rôzne stvorené entity môžu prežívať túto skúsenosť presunu od relatívneho k absolútnemu, koľkokrát len chcú. To je asi tá najzaujímavejšia činnosť, ktorú možno robiť vo večnosti. Večný "trip"/kajf/blaženosť a večné muky, to by bola večná strnulosť, ktorá (ako z praxe vieme) nikdy k rozvoju neviedla. Preto význam majú len také emócie/city, ktoré poháňajú vpred (tvoria čas) na ceste rozvoja, ktoré nie sú večnou brzdou.