@dum povedal/-a:

@Modi povedal/-a:

dum povedal/-a: Až kým na nejakej malej pozitívnej planéte zvanej Zem, v časti Eden obývanej stvorenými humanoidnými božími synmi, človečenstvom ,Adam a Eva' nevznikla u určitej relatívnej entity idea spoznania iného, neznámeho, opačného spôsobu a povahy života aký v Edene, raji aj všade inde všetci žili.

Predpokladám, že si uvedomuješ, že tá kacírska myšlienka nevznikla z ničoty "sama od seba", ale že bola ľuďom podsunutá... Tak, ako to bolo alegoricky načrtnuté v Biblii v podobe stromu poznania a manuálu k jablkám, ktoré im dal had. To znamená, že Tvorca vytvoril situáciu, v ktorej bol pád ľudí štatisticky predurčený. Podobne, ako keď v rušnej jedálni postavíš pohár úplne na kraj stola, a je vysoko pravdepodobné, že takto postavený pohár spadne a rozbije sa, lebo postačí malinké drgnutie.

Nikto nie je autorom svojich myšlienok. Myšlienky sa nerodia v človeku ako jeho deti! Myšlienky prichádzajú z vonka (z egregorov, od Boha, od duchov, od iných ľudí cez sugesciu, atď.) a človek je len ako kvet, na ktorý si tieto motýle občas sadnú... Práve preto sú úplne nezmyselné duševné práva / kopyrajty na myšlienkové výtvory, pretože tie myšlienky a nápady nám nikdy nepatrili. Je to nezmysel ako si privlastniť a predávať pôdu, ktorá vždy patrila všetkým ako dar Tvorcu. Jediné, čo človeku patrí, je práca a jej výsledky, a aj to, len ak má dar zdravia.

Ak by človek bol schopný rodiť myšlienky sám zo seba, potom by bol aj vládcom nad Rozlíšením, ale ním nie je...

Tým naznačujem, že celý proces pádu bol Tvorcom odvekov predurčený. A iba On vie, prečo to tak predurčil. On je Tvorca, iba On pozná svoj vektor cieľov.

Pravdaže, o tej myšlienke som už pár krát vravel. Tu na zemi pochádzajú myšlienky od iných. Negatívne myšlienky , zlá, nepravdy a lži pochádzajú z negatívnych svetov a od negatívnych entít cez nástroj ľudskú egomyseľ. Pozitívne myšlienky , dobrá a pravdy prichádzajú cez pravú vnútornú myseľ z pozitívnych svetov, bytostí, od Boha. Egomyseľ sa ich taktiež snaží prekrúcať a skresľovať. Lenže vedomie, uvedomenie si seba samého a sloboda voľby, vôle a zmeny je integrálnou súčasťou každej mysliacej bytosti. Tá sloboda voľby je zachovaná. Môžeš si tu na zemi slobodne zvoliť či prepneš na egomyseľ alebo pravú myseľ a z ktorých výstupov budeš fungovať a pôsobiť. A ' kacírska' myšlienka u tej prvotnej entity, bytosti, Človeka, Božieho syna vznikla úplne jednoducho ako súčasť Bohom do mysle implantovanej slobody voľby: " Žijem naozaj v pozitívnom, skutočnom , v tom najlepšom svete a živote, v Edene, v raji, ako mi bolo Bohom povedané? Ako mu môžem uveriť, veď nemám nič iné na porovnanie! Neverím mu! Aktivujem do procesu úplný opak toho čo žijem!, opačné atribúty, bez Jeho/Jej princípov. Chcem zistiť akú prirodzenosť a povahu má niečo iné, to čo zatiaľ nepoznám a chcem spoznať." Tá myseľ vlastne aj napriek upozorneniam neuverila Absolútnemu! Tam kde bola stvorená, v Edene, tak tam nefunguje systém ovládania bytosti ako nástroja v hmotnom tele ako tu na zemi. Idea vznikla priamo v duchu, v mysli tej relatívnej bytosti, nebola dodaná zvonku ďalšou pozitívnou entitou (iné ani neboli). Biblický had- to nebola nejaká negatívna entita, tie ešte neexistovali. Je to tá idea neviery Bohu a aktivácie procesu poznania dobra a zla, aktivácie procesu opaku toho čo je známe a čo Boh "odporúča" že je pre Stvorenie to najlepšie, pravé a správne. Samozrejme že Absolútny vedel že sa tak raz stane , kedy sa stane, kde sa stane, kto bude iniciátor a vedel aj následky a dôsledky tejto voľby relatívnej entity ktorá následne pritiahla do tohto experimentu ďalšie mysle, entity - ktoré týmto padli. Áno, Stvoriteľ vedel, a dočasne dovolil kvôli spoznaniu, poučeniam a alternatíve voľby, no ničím sa aktívne na procese pádu a odvrátenia sa vlastne od Neho samého nepodieľa. A vie aj ako a kedy pád skončí. Keby to nevedel - nebol by Absolútny.

Tiež si myslím, že tá prvotná "chyba" bola spáchaná úplne nevinne. Človek si vôbec neuvedomil dôsledky svojho konania. Bol to krok do neznáma. Viedla ho zvedavosť a pocit bezpečia, pretože nič iné, ako bezpečie dovtedy nepoznal. My to analyzujeme ako nevieru Bohu, ako negatívnu vlastnosť, ale tí ľudia žiadne negatívne vlastnosti nepoznali, t. j. nepáchali hriech, nemuseli mať aktívne svedomie, nepotrebovali ho... Nevedomosť hriechu nemôže byť vnímaná ako hriech. Ľudí hnala zvedavosť, a zrejme od Boha nemali odpovede na všetky otázky, ktoré ich trápili, a tak sa odpovede rozhodli občas hľadať sami, na vlastnú päsť, v dobrej viere. Skrátka nevedeli, čo je to zlo. Preto ich zo zla nemožno ani podozrievať. Až keď ho spoznali, a svedomie ich začalo usvedčovať, potom ich bolo možné začať súdiť... (svedomie ako sudca).