19. mája 2022

Vyhlásenie stáleho zástupcu V.A. Nebenzju pri Bezpečnostnej rade OSN o konfliktoch a potravinovej bezpečnosti

Pán predseda,

Vítame účasť generálneho tajomníka A. Guterresa, generálneho riaditeľa Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo FAO Qu Dongyu a výkonného riaditeľa Svetového potravinového programu WFP D. Beasleyho na tomto zasadnutí. Sme vďační za podané správy. Poznamenávame tiež účasť veľkého počtu vysokopostavených predstaviteľov rôznych štátov na našom stretnutí.

Vážení kolegovia,

Najvýraznejším trendom vo vývoji politickej kultúry v západných krajinách v poslednom období je snaha zvaliť všetky problémy na Rusko. Od začiatku našej ŠVO na Ukrajine sme zaznamenali takmer "kvantové zrýchlenie" v presadzovaní názorov na to, že za všetko je vinná Moskva. Intrigy súvisiace s potravinovou bezpečnosťou sa stali jedným z hlavných obvinení voči našej krajine.

Dnešné stretnutie je toho výrečným dôkazom. Keď vás počujem, páni, tak my chceme všetkých vyhladovať na smrť, a vám a Ukrajincom ide údajne len o záchranu životov hladujúcich. Obrázok vyzerá pekne, ale je úplne klamlivý.

Pripomeňme si, že hrozba globálnej potravinovej krízy nevznikla tento rok. Výkonný riaditeľ Svetového potravinového programu WFP D. Beasley, ktorý sa zúčastňuje na našom stretnutí, oznámil možnosť "hladomoru biblických rozmerov" a "dokonalej búrky" už v roku 2020. V tom čase bolo kritickému ohrozeniu potravinovej bezpečnosti vystavených 155 miliónov ľudí v 55 krajinách. Ako niektoré z uvedených príčin uviedol konflikty, extrémne výkyvy počasia a hospodárske otrasy.

Je nám ľúto, že naši západní kolegovia v Bezpečnostnej rade nemali odvahu vyjadriť sa k základným príčinám potravinovej a iných kríz v krajinách ako Afganistan, Irak, Líbya a Sýria.

Odhadovaný počet potenciálne hladujúcich ľudí v súčasnosti je 193 miliónov. Generálna tajomníčka Konferencie Spojených národov pre obchod a rozvoj UNCTAD R. Greenspanová 10. mája v mene Skupiny pre globálnu reakciu na krízu v oblasti potravín, energetiky a financií uviedla, že problém fyzického nedostatku potravín vo svete neexistuje, ide o systém ich distribúcie. Odborníci na trh s obilím dodávajú, že svoju úlohu zohráva aj zvyšovanie cien. Toto však nie je novinka. Podľa burzových údajov predstavoval len v roku 2021 ročný nárast ceny pšenice 25 %. Vo februári tohto roka boli o viac ako 60 % vyššie ako priemer za posledných päť rokov.

Ako príčiny tejto situácie uvádzajú poprední odborníci predovšetkým dôsledky pandémie COVID-19, ako sú narušenie dodávateľského reťazca, vyššie náklady na prepravu a poistenie. Vplyv mal aj prudký nárast protikrízových finančných injekcií do ekonomiky - napríklad USA, EÚ a Japonsko na ne vynaložili viac ako 8 biliónov USD, čo podporilo dopyt a viedlo k prudkému nárastu inflácie. Na pozadí toho nikam nezmizli obchodné vojny, ktoré sa rozpútali deň predtým, ani dlhodobé rozpory v regulácii poľnohospodárskych trhov. V dôsledku toho boli zásoby potravín na najnižšej úrovni za posledných 5 až 10 rokov, čo viedlo k mnohonásobnému zvýšeniu cien potravín a súvisiacich nákladov. Zároveň západné krajiny prakticky prebrali k sebe všetky komoditné toky, čím zhoršili už aj tak ťažkú situáciu rozvojových krajín závislých od dovozu.

Dôležitým faktorom tu je aj celému svetu nútený náhly prechod smerom k "zelenej energii" namiesto premysleného plynulého prechodu k energetike a otvorená politizácia spolupráce v oblasti energetiky zo strany viacerých krajín. Výsledkom je bezohľadné upúšťanie od energetických projektov a dramatický nárast cien energie. V rokoch 2020 až 2022 vzrástli ceny ropy o viac ako 22 % - a to vrátane pohonných hmôt pre poľnohospodárske stroje, benzínu pre poľnohospodárske podniky a elektriny pre potravinársky priemysel. Rekordne vysoko vyskočili aj ceny plynu: v decembri 2021 spotová cena plynu prekonala psychologickú hranicu 2 000 USD za 1 000 m3 - napriek tomu, že Rusko zvýšilo svoje dodávky. Priamy dôsledok - bezprecedentný nárast cien hnojív už v decembri 2021: močoviny a dusičnanov - 3,5-4-krát, ostatných druhov - 2,5-3-krát. Cena hnojív stúpa - stúpajú náklady na obilie. Významnou súčasťou tohto problému sú špekulácie na západných trhoch s termínovanými kontraktmi na potraviny, ktoré tiež prispeli k rastu cien surovín vrátane pšenice, kukurice a strukovín. Navyše by sme nemali zabúdať na nepriaznivé poveternostné podmienky v posledných rokoch, napríklad v USA, Kanade, Austrálii a Francúzsku. Skrátka, ako sa sami môžete presvedčiť, za žiadny z týchto kľúčových faktorov nemožno viniť Rusko. A práve oni položili základy súčasnej situácie na agrárnych trhoch.

No napriek tomu v dnešných prejavoch našich západných kolegov na ne takmer nezostalo miesto. Samozrejme, nezmienili sa ani o jednostranných nezákonných hospodárskych sankciách, ktoré obmedzujú viaceré štáty. Všetko, čo dnes v rôznych podobách tvrdili, bolo, že práve ruská ŠVO na Ukrajine údajne ohrozuje svet hladom. A všetko, čo bolo predtým a čo som spomenul, podľa logiky našich západných kolegov akoby strácalo význam a nehralo úlohu. Je jasné, že takáto očividná ľstivosť môže ovplyvniť len neznalú verejnosť, ale nie serióznych odborníkov.

Pravda je taká, že ste až príliš zanietení pre márnu snahu "zlomiť chrbát" ruskej ekonomike akýmikoľvek prostriedkami, aby ste našu krajinu izolovali. Nehovorím teraz o nevyhnutných deštruktívnych dôsledkoch pre vaše vlastné ekonomiky. Koniec koncov, s vašou maniakálnou túžbou dobrovoľne sa streliť do nohy alebo dokonca do oboch nôh my nemôžeme nič urobiť - za dôsledky tejto politiky na vašich domácich trhoch sa budete musieť zodpovedať vlastným daňovým poplatníkom a voličom. Teraz mám na mysli to, že v súvislosti s vašou vlastnou aktívne podporovanou "zástupnou vojnou" s Ruskom na Ukrajine ste v podstate urobili z celého rozvojového sveta rukojemníkov a skutočne ste ich dotlačili na pokraj hladu. A bez ohľadu na to, čo tu dnes poviete, len vy, páni, môžete túto situáciu zmeniť. Poviem vám prečo.

Tvrdíte, že údajne blokujeme vývoz poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny po mori. Pravdou však je, že to nie Rusko, ale Ukrajina naďalej blokuje v prístavoch Mykolajiv, Cherson, Černomorsk, Mariupol, Očakov, Odesa a Južnyj 75 zahraničných lodí zo 17 krajín a že to Ukrajina zamínovala vody Čierneho mora. Ako tu môžeme hovoriť o vývoze obilia? Ruské ozbrojené sily denne otvárajú humanitárny koridor, ktorý je bezpečnou cestou pre lode v juhozápadnom smere z ukrajinských teritoriálnych vôd. Kyjev sa však všemožne vyhýba spolupráci so zástupcami zahraničných vlastníkov lodí pri riešení otázky bezpečného prechodu zablokovaných plavidiel do oblasti zhromaždenia. Takisto pretrváva nebezpečenstvo pre plavbu a infraštruktúru zo strany ukrajinských mín, ktoré spadli z kotiev pozdĺž pobrežia čiernomorských štátov. Rusko prijíma všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie bezpečnej civilnej plavby v Čiernom a Azovskom mori. Na tieto informácie upozorňujeme vedenie OSN každý deň. Ako vidíte, Ukrajina sa o to nesnaží. Je jasné, že bez vyriešenia tejto otázky nemožno hovoriť o možnosti vývozu ukrajinského obilia po mori.

V takýchto podmienkach by dodávky poľnohospodárskych produktov a hnojív z Ruska a Bieloruska mohli zohrávať pozitívnu úlohu. Avšak v ceste nášho vývozu sa objavuje ďalší umelý problém, ktorý vytvorili samotné západné krajiny: nezákonné jednostranné donucovacie opatrenia, ktoré zaviedli voči obom našim krajinám. Poľnohospodársky sektor poškodzovali už pred poslednými udalosťami na Ukrajine. A po 24. februári tohto roku sa začali skutočné bakchanálie - len na našu krajinu bolo doteraz uvalených viac ako 10 000 sankcií. Výsledkom je narušenie dopravných trás, logistická kríza, hrozby meškania a zákazu vstupu ruských lodí do prístavov, problémy s prepravou a poistením a obmedzenia medzinárodného obchodného vyrovnania, a to je len niekoľko príkladov. Problémy s bankovým vyrovnaním zároveň poškodili nielen zraniteľných súkromných dovozcov, ale aj humanitárne agentúry. Počuli sme, že to pocítili aj vo Svetovom potravinovom programe. A to už ani nehovorím o hrozbách sankcií zo strany Západu voči nášmu energetickému sektoru, ktoré naďalej destabilizujú trhy.

A netreba sa zmieňovať o takzvaných "výnimkách zo sankcií", ktoré vznikli v dôsledku závislosti západných poľnohospodárov od ruských a bieloruských hnojív. Banky a spoločnosti zastrašované vládami, ktoré uvalili sankcie, sú stále nútené sa poistiť, čo oneskoruje alebo často úplne znemožňuje transakcie. Medzinárodní experti vrátane analytikov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vidia v sankciách aj ďalšie riziká vrátane možných ťažkostí pri dodávkach poľnohospodárskych nástrojov do Ruska, čo by mohlo ovplyvniť budúcu úrodu.

Napriek všetkému by som vás chcel zodpovedne ubezpečiť, že naša krajina je naďalej zodpovedným dodávateľom tak potravín, ako aj energonosičov. Štátny tajomník Alexander Blinkin citoval podpredsedu ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva, ale skreslil podstatu jeho výroku. Vynechal, že Dmitrij Medvedev hovoril o nedodávaní potravín do nepriateľských krajín, ktoré na nás uvalili sankcie. Medzi krajinami, ktoré zápasia s rizikami v oblasti potravinovej bezpečnosti, nie je žiadna takáto krajina. Sú to naši priatelia a my im budeme dodávať potraviny, ako povedal pán Medvedev. Tento rok budeme mať rekordnú úrodu pšenice. V tejto súvislosti môžeme ponúknuť vývoz 25 miliónov ton obilia cez prístav v Novorossijsku od prvého augusta do konca roka. Je možné diskutovať aj o ďalších nákupoch, zohľadňujúc to, že od júna do decembra bude potenciálny vývoz hnojív predstavovať najmenej 22 miliónov ton. Ale ak nechcete zrušiť sankcie z vlastnej iniciatívy, prečo nás obviňujete z potravinovej krízy? Prečo by mali kvôli vašim nezodpovedným geopolitickým hrám trpieť najchudobnejšie krajiny a regióny? Za týchto okolností sú pokusy bez akéhokoľvek základu preniesť vinu za túto situáciu na nás nielen absurdné, ale aj rúhačské. Chcel by som sa pána D.Beasleyho opýtať, aká je situácia v súvislosti s obstarávaním ruských potravín v rámci WFP a ich dodávaním do krajín, ktoré ich potrebujú, v kontexte uvedených sankcií.

Nemôžem sa nezmieniť o situácii v súvislosti s ukrajinským obilím. Podľa samotných ukrajinských médií sa ešte pred ruským ŠVO v tejto krajine jej vývozný potenciál na hospodársky rok 2021/2022 v závislosti od úrody realizoval na 60 až 90 %. Zároveň sa väčšina dostupnej potravinárskej pšenice - približne 13 miliónov ton - vyviezla už koncom roka 2021, čo podľa ukrajinskej tlače spôsobilo jej nedostatok a zvýšenie cien chleba. Zásoby kukurice by mali byť väčšie, ale jej hlavnými odberateľmi vôbec nie sú krajiny, ktoré sú vystavené riziku ohrozenia potravinovej bezpečnosti, ale členské štáty EÚ, ktoré nakupujú viac ako tretinu jej objemu. V tejto súvislosti sú výzvy niektorých západných predstaviteľov na urýchlenie vývozu obilia z Ukrajiny, úprimne povedané, zarážajúce. Zrejmú perspektívu hladu v tejto krajine ponechám bokom - o tom musia premýšľať kyjevské úrady. Vzniká ďalšia logická otázka: kam tieto zásoby smerujú a aký majú súvis s potravinovou bezpečnosťou vo svete? Chcem sa ešte raz spýtať pána Beasleyho: uskutočnili sa od februára humanitárne dodávky ukrajinského obilia prostredníctvom Svetového potravinového programu? Pokiaľ vieme, tak nie. A predsa sa obilie, ak veríme vyhláseniam západných politikov a údajom v médiách, z krajiny vyváža tým najaktívnejším spôsobom, a to vlakmi aj člnmi po Dunaji. Kamže ono smeruje? Máme dôvodné podozrenie, že toto obilie nesmeruje k hladujúcim ľuďom na globálnom juhu, ale je naskladňované do sýpok európskych krajín. Ako sme pochopili, takto Ukrajina platí za zbrane dodávané Západom. Niečo podobné sa už v dejinách Ukrajiny stalo. Vo februári 1918 vstúpili nemecké a rakúske vojská na ukrajinské územie pod zámienkou ochrany pred sovietskym Ruskom po dohode s vládou jeho Ústrednej rady. Kyjev sa na oplátku zaviazal dodať Berlínu a Viedni potraviny, v dôsledku čoho bolo stiahnutých 37 000 vagónov zásob.

Budem vďačný, ak naši západní kolegovia, predovšetkým Spojené štáty a EÚ, dnes verejne vyvrátia verziu "zrno za zbrane", ktorú predkladajú mnohí odborníci. A zároveň by objasnili, ako tieto dodávky napomáhajú posilneniu globálnej potravinovej bezpečnosti, o ktorú sa tak veľmi zaujímate.

Na záver by som sa chcel vyjadriť k dvom výrokom štátneho tajomníka A. Blinkina, ktorý obvinil Rusko, podobne ako pri blokáde Leningradu, že Rusi zablokovali Mariupol a morili ľudí hladom.

Je ohromné množstvo svedectiev od samotných obyvateľov Mariupola, že bojovníci Azova im brali jedlo podľa známej fašistickej tradície. Naši vojaci poskytovali humanitárnu pomoc s veľkým osobným rizikom, ale naši oponenti tieto svedectvá nepočúvajú.

A posledná vec. USA vyzývajú ku kolektívnemu konaniu a spomenuli včerajšie stretnutie jednotlivých ministrov o potravinovej kríze. Toto veľmi zjavne ilustruje snahu USA namiesto mnohostrannosti presadzovať záujmové koalície, kde sa môžu prijímať rozhodnutia, ktoré USA potrebujú, namiesto toho, aby sa hľadali kompromisy potrebné pre všetkých.

Ďakujem vám za pozornosť!