Pekná analýza z TG Mimi Šrámovej prevzaté z FB od Michala Zoldyho:

KUCIAKA SOM NEPOZNAL.....

Novinárske články som začal písať v roku 1990 - čiže presne v roku, kedy sa Ján Kuciak ešte len narodil. Podpredsedom Združenia slovenských novinárov som sa stal v roku 1997, keď mal Kuciak 7 rokov a chodil do druhej triedy.... Nepoznal som ho, jednoducho som ho poznať nemohol. Pravdu povediac, o jeho existencii som nemal ani šajn až do jeho smrti vo februári 2018. Jeho tragická smrť ale má za následok takú ťažkú deformáciu slovenskej spoločnosti, so všetkými absurdnými dôsledkami, že sa návrt do normálu zdá byť nemožný.

V Spojených štátoch, vo Švédsku a v Indii došlo k vraždám a smrteľným atentátom na úradujúcu hlavu štátu, dokonca viac razy, a tie národy sa z toho pozviechať museli. Dokázali to. V prípade prezidenta Kennedyho a švédskeho premiéra Palmeho sa vraha nepodarilo vypátrať. U nás došlo po vražde dovtedy neznámeho novinára Kuciaka a jeho snúbenice k dramatickému vykoľajeniu celej spoločnosti v takej miere, že tu nezostal kameň na kameni a ťažké politické následky a dôsledky si nesieme každý deň. Ak by k tým vraždám vo februári 2018 nebolo došlo, nežili by sme v takom šialenom blázinci, ako žijeme dnes. Ani Indiu, USA a Švédsko tie atentáty a vraždy hláv štátu nepoznačili tak, ako sa sa to stalo u nás po vražde novinára a jeho priateľky. Dokedy musíme znášať to peklo, čo tu je od roku 2018 - peklo, ktoré sa každým dňom zhoršuje a rozleptáva celú spoločnosť?

Nepoznal som Kuciaka, ale môj život jeho existencia a nakoniec jeho vražda zmenila k horšiemu. Nič už tu nie je a nebude ako predtým. Priveľkú daň platíme.... priveľkú. Ja som ako novinár zažil verejnú štvanicu na moju osobu zo strany politikov a médií - keď dokonca poslanec Peter Zajac a ďalší burácali v Národnej rade od rečníckeho pultu, že Zoldyho už nik nesmie nikdy pustiť pred televízne kamery. Denník Práca v úvodníku Kláry Grossmannovej žiadal moje uväznenie a odsúdenia, až z toho zozeleniem. Podobne aj Július Gembický v TV Markíza štval proti mne v televíznych novinách a šéfredaktor SME, Karol Ježík, vo svojom plátku detto. Po nástupe Dzurindu k moci urobili na 27. poschodí budovy STV v Mlynskej doline dokonca koncentrák pre redaktorov a novinárov, ktorí sa odtiaľ nesmeli ani len pohnúť, kým ich všetkých nepovyhadzovali zo zamestnania. Stratili prácu, stratili obživu len preto, že sa nepáčili politikom z Dzurindovho tábora. Mnohí sa dostali do neriešiteľnej existenčnej situácie len preto, že boli pronárodní a odmietali sa vo svojej práci spávať ako denník SME a TV Markíza. Niektorí sa z toho nepozviechali a zomreli. Prečo si aj toto nepripomíname?

Jančkárová nepustila k Naďovi do relácie Blahu a to má byť v poriadku. Ani si tie politicky pomazané hlavy v tej hore nohami obrátenej pyramíde RTVS vo svojej krátkozrakosti neuvedomili, ako tým svojím piatkovým počinom posunuli preferencie strany SMER-SD zase o nejaké to percento nahor. Blbec keď začne robiť chyby tak s tým neprestane, lebo iné robiť nevie. Podobne TV Markíza sa včera predviedla ako jednoznačný politický aktivista v zmanipulovanom diváckom hlasovaní. Výborne, len tak ďalej. Nič lepšie sa nemohlo stať.

Kuciaka som nepoznal, ale môj život dožijem po jeho vražde a všetkom, čo s tým súvisí, v tak nedôstojnom cirkuse, že pobyt na psychiatrickej klinike, plnej vrieskajúcich bláznov, je proti tomu dovolenkovým rajom s plnou penziou na brehu mora.
(Prebraté z FB)