Dag k Migom:

Vláda vstúpila do vojny – so zákonom a so slovenskou spoločnosťou
Dag Daniš

Hegerova vláda nakoniec obišla ústavu, prekročila svoje právomoci a rozhodla. Slovensko daruje Ukrajine bojové lietadlá. Stalo sa to napriek tomu, že ústava odvolanej vláde – čítaj vláde bez mandátu parlamentu – zakazuje robiť zásadné rozhodnutia o zahraničnej a vnútornej politike.

Asi neprekvapuje, že vláda toto sporné a riskantné zadanie vykonala jednohlasne. A v online režime. Ako na povel.

Opozícia vládu obviňuje, že tým vstúpila do vojny na Ukrajine. Nie je to celkom pravda. Slovensko je predsa súčasťou hybridnej vojny od začiatku. Ukrajine sme dodali protiraketový systém S-300 – hoci sme nezabezpečili vlastnú náhradu. Zapojili sme sa do výcviku ukrajinskej armády. Zabezpečujeme servis ukrajinskej vojenskej techniky. Darovanie bojových lietadiel je len ďalšou kapitolou príbehu.

Treba však dodať, že prelomovou.

Vláda svojím rozhodnutím vstúpila do vojny so zákonom. Konkrétne so zákonom najvyšším – ústavou. Tá celkom jednoznačne tvrdí, že odvolaná vláda, ktorá stratila dôveru parlamentu (zástupcov voličov), nesmie „riešiť zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky“.

Heger sa tým podpísal pod zhubný precedens. Ústavný poriadok a pravidlá sa hodili do koša.

A nielen to.

Vláda zároveň vstúpila do vojny s parlamentom. A nakoniec aj s voličmi. Väčšina poslancov predsa vláde jasne odkázala, že zmenu ústavy ani darovanie migov Ukrajine nepodporuje. Pre vládu, ktorá nemá na takéto rozhodnutie oprávnenie, sa mala téma skončiť. Až do volieb a do vymenovania novej vlády.

Spornú vojenskú politiku Naďa s Hegerom nepodporuje ani väčšina slovenskej spoločnosti. Tri štvrtiny ľudí majú zdržanlivý postoj. Prevažujú obavy (celkom racionálne), že prepálené vyzbrojovanie Ukrajiny a stupňovanie vojny môže Európu a Slovensko vystaviť ohrozeniu.

Samozrejme, vláda – ani tá demokratická – sa nemusí nutne riadiť verejnou mienkou. Nechceme predsa, aby nás viedli populisti a oportunisti, ktorí sa ohýbajú podľa výsledkov prieskumov. Musí sa však riadiť zákonom. A mantinelmi, ktoré jej určí Národná rada ako zástupca voličov.

Keďže Slovensko je parlamentná demokracia, ústavný poriadok je nastavený tak, aby vláda reprezentovala domácu spoločnosť.

A práve v tomto je dnes problém. Už to neplatí. Pravidlá boli prelomené. Štát, respektíve vládu a kľúčové úrady, za noc obsadila mimoparlamentná strana s progresívnym nastavením (vraj Demokrati). Heger, Káčer, Naď, Hirman… Títo páni dnes nezastupujú voličov ani parlament. Preto majú obmedzené právomoci, ktoré sú zúžené na zabezpečenie nových volieb.

Keď ich v piatok prekročili, dostali sa do šedej, ilegálnej zóny. Vo výsledku platí, že ich politika ide proti ústave. Proti parlamentu. A proti slovenskej spoločnosti. Navyše v takej vážnej veci, ako je vojenská politika a národná bezpečnosť.

Riešenie tejto výbušnej otázky bolo pritom celkom jednoduché. Vláda, ktorá má zmysel pre česť, slušnosť a poriadok, mala zahraničným partnerom vysvetliť, že musia počkať do septembra. Do volieb a do vymenovania novej vlády, ktorá už nebude mať obmedzené právomoci.

Napokon, opatrný a zdržanlivý prístup vidíme aj v samotných Spojených štátoch alebo v Spojenom kráľovstve. A to nemajú odvolané vlády s osekanými právomocami. Spojené štáty aj Spojené kráľovstvo Ukrajine oznámili, že západné bojové lietadlá jej nedodajú. Z obáv, že by to vystupňovalo konflikt s Ruskom. Pokiaľ ide o tanky, dodanie avizovali o rok. Aj to s pochybnosťami, či to bude možné. A s výrazne nižším počtom, ako potrebuje Ukrajina. Pre Američanov je predsa prvoradá bezpečnosť Spojených štátov. Pomoc Ukrajine dávkujú s ohľadom na svoje možnosti a záujmy.

Zdržanlivosť západných veľmocí však priniesla svoju daň. Západ sklamanej Ukrajine sľúbil aspoň dodávky zbraní (aj lietadiel) z východnej Európy. Ako slabú náhradu za západné lietadlá, ktoré nedostane.

Figuríny v slovenskej vláde atlantickú úlohu vykonali. V pozore, bez otázok, bez pripomienok. Navyše, vláda nijako neprihliadala na slovenské potreby a záujmy.

Teda na to, aby si nechala v zálohe aspoň časť bojového letectva. Takto to robia Poliaci. Tí zatiaľ dodávajú Ukrajine len menšiu časť svojich migov.

Heger s Naďom sa zachovali ako hujeri. Dajú všetko a hneď.

Reči, že migy chátrali a boli pre národnú obranu nepoužiteľné, sú klamstvo. Nie je to tak. V prípade potreby – bezpečnostnej krízy – predsa mohla byť aspoň časť z nich núdzovo nasadená. Alebo držaná v pohotovostnej zálohe – dovtedy, kým neprevezmeme nové stíhačky F-16.

Takto by problém riešila zodpovedná vláda, ktorá by popri pomoci Ukrajine prihliadala aj na národné záujmy. A na bezpečnosť Slovenskej republiky.

Nijaká suverénna krajina sa predsa v čase hybridnej vojny neodzbrojí. Hlavne ak je na hranici konfliktu.

Nijaká okrem Slovenska… A jeho bábkovej vlády.

Dúfajme, že voľby tento potupný a bezprizorný stav ukončia. Aspoň čiastočne. Pre začiatok by stačilo, ak by v novej vláde sedeli ľudia, ktorí budú svojprávni. A dospelí.

---

otázka je prečo mali tak naponáhlo? Pre mňa jediné vysvetlenie, Sk je zase testovacia vzorka. Čo spraví Rusko.... ako Migy či sú to alebo tam je v podstate jedno, vojenský konflikt nerozhodnú. Ale to, o čo tu ide, je signál....

Keď už Romana vydula toto: