Zhrniem svoj postoj k téme.

1. Za šikanu je dnes považované aj to, čo žiadna šikana nie je.
2. Slabosi sa za ňu často skrývajú preto, aby nemuseli na sebe pracovať a/alebo aby v dnešnej pokrivenej dobe vyťažili výhody pre seba postavením sa do pozície obete.
3. Kým neprekročí hranicu možnosti rozvoja jednotlivca, nepovažujem ju za zásadný problém.
4. Je úlohou učiteľov alebo veliteľov, aby sa nevyskytovala, alebo aby neprekročila určitú hranicu, kedy by už bolo zabránené rozvoju jednotlivca.
5. Vyskytuje sa a pýtam sa prečo. Prišiel som s teóriou, ktorú nijako nepretláčam a môžem sa mýliť, že je imunitným systémom spoločenstva bez ohľadu na to, či dobrého alebo zlého. Okrem Rusofila nikto neprišiel s iným vysvetlením.
6. Nevyjadroval som sa k tej, ktorá je už naozaj patologickým javom. Lenže dnes je za ňu považované aj sociálne vylúčenie, čo možno za patologický jav označiť len ťažko.
7. Súhlasím s tvrdením, že v človečenskej spoločnosti sa nevyskytuje a že silný sa má zastávať a chrániť slabého.
8. Či sa to niekomu páči alebo nie, istina má naozaj najmenej šesť hrán a väčšinu z nich sme tu rozobrali. Nie je pravda, že sa jedná o dve rozdielne veci.
9. Ignorovanie duchovných princípov, akým je napríklad zákon príťažlivosti, považujem za krátkozraké. Obeť priťahuje toho, kto jej ubližuje, aby sa mohla cítiť ako obeť. Aj keby nikto taký nebol, buď by ho vesmír vytvoril, alebo by vytvoril príslušné okolnosti. Preto je nesprávne cítiť sa ako obeť a na zmenu tohto vnútorného postoja nemá vplyv nikto iný, len dotyčný jednotlivec.

Šikanu neobhajujem a najlepšie by bolo, keby sa nevyskytovala.