Covenant povedal/-a: salámová metóda alebo...

Pokračujú v relativizácii hodnoty ľudského života. V podvedomí sa má uložit, že lekári("odborníci", štát, rodičia...) môžu a majú rozhodovať o tom, kto je "vhodný" pre život a kto nie.
Ak by "zákonodarcom", lepšie "zákonovnucovačom" išlo o odstránenie utrpenia a bolesti, venovali by sa celkom iným témam.

--

"Eutanázia" pochádza z gréckeho slova ευθανασία, čo znamená "dobrá smrť" alebo uľahčenie dobrej smrti. Podľa modernej definície "Eutanázia nastáva vtedy, keď osoba úmyselne spôsobí smrť inej osoby, pričom je motivovaná snahou podporiť najlepší záujem zomierajúcej osoby a s použitím najšetrnejších prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na dosiahnutie tohto cieľa."

--

V októbri 1939 vydal Hitler dekrét, ktorým poveril určených lekárov, aby udelili “smrť z milosti” (Gnadentod) (nemeckým) pacientom, ktorí boli na základe lekárskeho vyšetrenia posúdení ako "nevyliečiteľne chorí". Toto opatrenie sa stalo známym ako program T4, pomenovaný podľa svojho sídla na adrese "Tiergartenstrasse 4" v Berlíne. Súdiac striktne podľa jeho znenia, zámer tohto nariadenia sa zdá byť veľmi podobný súčasnému chápaniu "eutanázie". Avšak v rámci nacistického režimu sa reálne lekárske vyšetrenia pacientov podliehajúcich programu neuskutočňovali, pacienti neboli nevyhnutne nevyliečiteľne chorí a neexistovalo žiadne "milosrdenstvo". Oficiálny dátum vydania dekrétu, ktorým sa zaviedol program T4, bol úmyselne posunutý do minulosti, aby sa zhodoval s dátumom začiatku druhej svetovej vojny. Cieľom programu bolo "vyčistiť palubu pre nadchádzajúcu vojnu" a to, čo sa eufemisticky nazývalo "eutanázia", boli v skutočnosti etnické čistky.

V prvej fáze bolo viac ako 5 000 zdravotne postihnutých detí usmrtených v psychiatrických zariadeniach hladom, zanedbaním starostlivosti alebo otravou. V druhej fáze sa sa program rozšíril na židovské, cigánske a " problémové" deti, ako aj na dospelých, najmä v psychiatrických zariadeniach. Zvyčajne to boli poverení lekári, ktorí vyberali obete na základe prehľadu záznamov v kartách a bez ďalšieho fyzického vyšetrenia.

--

V starovekej Sparte sa novorodenci odovzdávali komisii, ktorá kontrolovala ich zdravotný stav, a ak mali nejakú chorobu, umiestnili ich do Kaifáša, aby zomreli. Miesta, kde boli bábätká ponechané sa nazývali Apotheotes. Tento druh eutanázie sa dnes nazýva eugenika (nešlo však o deti vládnucej vrstvy, ale najmä o deti štátnych otrokov - Helótov).

V Platónovom štáte sa spomínajú aj prípady, keď mestský štát nariadil eutanáziu svojim členom každého veku, keď trpeli nevyliečiteľnou chorobou, aby ich zbavil utrpenia a bolesti. Podľa Platóna v ideálnom štáte nie je miesto pre nezdravých. Pre mesto aj pre nich samých je lepšie, ak sú ponechaní na smrť.

Na ostrove Gia platil Julisov zákon, podľa ktorého museli obyvatelia po dovŕšení 60 rokov vypiť bolehlav, aby zomreli. Aj na ostrove Kos existoval zákon, ktorý umožňoval starým ľuďom, ktorí si to priali, vypiť jed na smrť. Stoickí filozofi boli v rímskom období za eutanáziu.

Hippokrates bol úplne proti eutanázii. V Hippokratovej prísahe lekári prisahajú, že nepodajú smrteľný liek žiadnemu pacientovi, ktorý by o to mohol požiadať, ani nikomu neodporučia, aby takýto liek užil.