@dum povedal/-a:

@jardob povedal/-a:

@dum povedal/-a:

@Ogar Valach povedal/-a:

@dum povedal/-a:
považujem Ježiša Krista za inkarnáciu Boha na túto planétu,nie len za proroka a pod.

Na základe čoho považuješ Ježiša Krista za vtelenie Boha? Prečo by sa Boh vteľoval? Bol naozaj ukrižovaný a naozaj vstal z mŕtvych? Je Boh to isté ako Stvoriteľ?

Aktivátor pozitívneho Stvorenia Sám zo Seba z popudu vlastnej
Pozitívnej Lásky a Tvorby je Boh Stvoriteľ, Jediný ktorý vždy Bol, Je, a Bude. Do inkarnácie na zem(a nielen na zem!) Najvyšší Boh-Duch Stvoriteľ. Po vteleniach do procesov a zažitia pozitívnych druhov životov ktoré Sám aktivoval no aj do tých opačných ktoré neaktivoval ale svojou voľbou aktivovala Ním stvorená relatívna myseľ ktorá sa od Neho odvrátila a vybrala sa smerom od Neho sa stal Absolútnym aj v procese nielen v stave. Ak by sa nevtelil do výtvorov relatívnej mysle,
(výtvorov bohov,božích synov)alebo ak by skúsenostne nezažil úplne všetky vzorky životov v procese alebo ak by fyzicky zomrel(duchovne a duševne to nie je možné) a neabsolutizoval telo v ktorom sa Najvyšší Boh-Duch môže Stvoreniu aj pseudostvoreniu v procese prejavovať -tak by sa nestal Absolútnou Bytosťou s Absolútnym Poznaním, Spoznaním, Všadeprítomnosťou...ktorou v stave bol avšak nie ešte v procese. Nikde už neodišiel. Vždy Je tu. Aj v nás, pri nás,s nami. Cez nás zažíva proces naďalej. V stave ho pozná, vie o všetkom.....Úplne jednoducho: musel sa tu inkarnovať a zrodiť ľudským spôsobom, spasiť nás slobodou voľby, musel umrieť telom , vojsť do iných dimenzií a urobiť si tam svoju robotu, vrátiť sa a vziať telo do svojej Pozitívnej Absolútnosti....Štyri evanjeliá štyroch učeníkov Ježiša Krista ktoré opisujú, "monitorujú" Jeho skutky aj vyjadrenia na zemi považujem za pravdivé aj smerodajné hlavne v ich vnútornom zmysle. A nadväzujúce dieliky ďalších filozofických, náboženských, mystických, historických a ďalších zdrojov, intuície, logiky, analýz do celkovej duchovnej mozaiky. Viem, panteisti, polyteisti, panenteisti,
ateisti, taoisti, budhisti, konfucianisti, animisti, hinduisti a možno ani védisti a určite aj niektorí teisti atď. s tým nemusia a nebudú súhlasiť. Tak.

Trochu sa mi to zle číta. Najmä tá prvá polovica. Veľa veľkých písmen a nedokončené vety. Som z toho jeleň. Nedarí sa mi to pochopiť.
Čo sa týka zlej pseudomysle, ktorá aktivuje zlo... Kto ju stvoril takou akou je, a je teda zodpovedný za to čo pácha? (veď pseudomyseľ nie je živá, je to len mechanizmus. Podľa mňa je živý len Boh, jeho vedomie, a nič iné) A na čo (alebo pred čím) nás potreboval Ježiš spasiť/zachrániť?

Zle sa to možno číta preto lebo na oslovenie Boha a Jeho charakteristík vždy používam začiatočné veľké písmená a potom sa zdá že je veta nedokončená. Sú začaté aj dokončené. Zatiaľ sa ti to možno nedarí pochopiť ale ten čas uchopenia určite príde. Vidím že sa musím vyjadrovať ináč aj keď je tu pár ľudí čo tomu rozumejú. Takže myseľ-duch(ty to nazývaš duša) je živá a je najvyššou kvalitou stvorenia. Boh tvorí zo seba samého takže tvorí pozitívne mysle-duchov s vedomím a sebauvedomením. Tým duchom potom nadelí duše a telá kvôli vyjadreniu a prejaveniu sa v procese stvorenia. Niektoré z myslí(duchov,bytostí)-synovia boží AKTIVOVALI svojimi voľbami negatívny proces ktorý bol dovtedy len v neaktívnej forme v stave len ako sloboda voľby zvoliť si odklon od Boha. Tou aktiváciou sa spustil celý proces pádu ktorého dôsledky a následky vnímame okolo seba. Ten kto ich stvoril nie je zodpovedný za ich voľby aktivácie ziel a lží (to som vyjadril v príklade s dieťaťom), a ani sa na ich procese-skutkoch, činoch nepodieľa. Jednoduchšie a zrozumiteľnejšie už to neviem a ani nemôžem vyjadriť.

Vďaka za snahu. Vo védach o jemnohmotnom tele hovoria, že sa skladá z troch zložiek: myseľ, intelekt a falošné ego. Myseľ je zrejme to, čo nazývam "vedomie" (duša). Intelekt, to je program, ktorý človeku pomáha rozlišovať a pracovať s pojmami, spoznávať a objavovať svet skrze veci a procesy. A falošné ego, to je naša psychika, naša osobnosť, ktorú sme dostali pri narodení (Som Janko Hraško, som taký a taký, rád robím to a to...). Práve toto falošné ego nás zväzuje s týmto svetom a s matériou.
Lenže z môjho pohľadu je "falošné ego" program!!! Na jednej strane sa človek rodí do určitého prostredia (rodičia s určitým svetonázorom a morálkou), a sám má vo svojom falošnom egu naprogramovaný určitý temperament. T.j. jeho emócie reagujú na určité podnety predurčeným spôsobom, v súlade s jeho psychikou a temperamentom, ktorý mu bol daný od narodenia. Ak je teda tvoja psychika naprogramovaná tak, že určité veci ti robia radosť, iné ťa deprimujú. Niektoré veci máš rád a iné neznášaš. Ak ťa vyložene priťahujú niektoré veci, a máš to v sebe a necháš sa tým unášať... Tak už čisto štatisticky je tvoje správanie veľmi predvídateľné a predvídateľné je aj to, do akých situácii vojdeš a ako sa bude všetko vyvíjať, akému egregoru budeš slúžiť. To znamená, že ak máš pri narodení predprogramovný temperament a sklony, tak je to podobné, ako keby ti dal niekto do rúk scenár nejakej postavy a ty sa do nej vžiješ a hráš ju.
A väčšina ľudí hraje svoju hru podľa scenára postavy falošného ega. Len málo ľudí si uvedomí, že môže konať aj celkom inak a môže svoju myseľ odpútať od tohto ega a vnímať sám seba ina. Nie ako Janko Hraško, ale vnímať sa ako duchovná bytosť, ako duša, ktorá reálne pochádza z iného sveta, tu je len dočasne.
Vedomie (duša) je živá. Je nenaprogramovaná. Je kúskom Boha, kúskom jeho živého vedomia (to je môj názor). Všetko ostatné je materiálne, a teda aj naprogramované. Falošné ego je naprogramované, má svojho programátora. A keď sa duša inkarnuje do tela a príjme falošné ego za svoju identitu, tak nevedomky plní program programátora a realizuje aj zlé veci.
No ja osobne to programátorovi nemám za zlé, lebo toto všetko dušu učí, a v konečnom dôsledku ju to vracia naspäť k Bohu. Duša sa z nejakého dôvodu rozhodla vstúpiť do materiálneho sveta a spoznať dobro a zlo. Možno si ani neuvedomila, do akých "sračiek" týmto vstúpi. Boh pozná dobro a zlo. A duša chcela byť ako jeho milovaný Otec. Chcela byť podobná Bohu. Veď každé dieťa sa túži podobať svojmu otcovi. Pre chlapca je každý otec superhrdina, a raz chce byť rovnakým superhrdinom.
Takže vstúpila do tohto sveta, kde sa vďaka rôznym predurčeným scenárom stala rôznymi postavami. Niekoho cesta bola jednoduchšia a rýchlejšie sa vrátil k Bohu. Iných cesta bola zložitejšia a klesli až na démonickú úroveň, no ich cesta pokračovala očistou a návratom k múdrosti a láske k Bohu, a vystúpili z materiálneho do duchovného sveta čistí a milujúci, aj so skúsenosťou poznania dobra a zla.
Verím, že úplne každá živá bytosť je v Božích rukách, t.j. má garantovaný návrat k Bohu v čistote a láske, akou disponovala pred vstupom do materiálneho sveta. A možno po návrate bude jeho láska k Bohu ešte väčšia a vrúcnejšia. A je jedno, či išlo o svetca alebo démona. Každý svetec mal nejakú minulosť, predtým, než sa stal svätcom. A každý démon má budúcnosť. Boh nás neposlal do matérie preto, aby sme tu uviazli naveky a zhnili v nejakom pekle. On nám splnil naše želanie poznať dobro a zlo, a byť v tom podobní Bohu. Je to presne to isté, čo robia ľudské deti. Túžia byť dospelými, a jedného dňa sa im to splní. A keď sa mi všetci raz vrátime späť k Bohu, tak budeme ako duše tiež dospelé (na rozdiel od stavu, keď sme "padli", t.j. vstúpili do matérie) a budeme vidieť všetko novými očami. Budeme vidieť veci tak, ako naozaj sú...