@Rusofil povedal/-a:

@jardob povedal/-a:

@dum povedal/-a:

@jardob povedal/-a:

@dum povedal/-a:

@Ogar Valach povedal/-a:

@dum povedal/-a:
považujem Ježiša Krista za inkarnáciu Boha na túto planétu,nie len za proroka a pod.

Na základe čoho považuješ Ježiša Krista za vtelenie Boha? Prečo by sa Boh vteľoval? Bol naozaj ukrižovaný a naozaj vstal z mŕtvych? Je Boh to isté ako Stvoriteľ?

Aktivátor pozitívneho Stvorenia Sám zo Seba z popudu vlastnej
Pozitívnej Lásky a Tvorby je Boh Stvoriteľ, Jediný ktorý vždy Bol, Je, a Bude. Do inkarnácie na zem(a nielen na zem!) Najvyšší Boh-Duch Stvoriteľ. Po vteleniach do procesov a zažitia pozitívnych druhov životov ktoré Sám aktivoval no aj do tých opačných ktoré neaktivoval ale svojou voľbou aktivovala Ním stvorená relatívna myseľ ktorá sa od Neho odvrátila a vybrala sa smerom od Neho sa stal Absolútnym aj v procese nielen v stave. Ak by sa nevtelil do výtvorov relatívnej mysle,
(výtvorov bohov,božích synov)alebo ak by skúsenostne nezažil úplne všetky vzorky životov v procese alebo ak by fyzicky zomrel(duchovne a duševne to nie je možné) a neabsolutizoval telo v ktorom sa Najvyšší Boh-Duch môže Stvoreniu aj pseudostvoreniu v procese prejavovať -tak by sa nestal Absolútnou Bytosťou s Absolútnym Poznaním, Spoznaním, Všadeprítomnosťou...ktorou v stave bol avšak nie ešte v procese. Nikde už neodišiel. Vždy Je tu. Aj v nás, pri nás,s nami. Cez nás zažíva proces naďalej. V stave ho pozná, vie o všetkom.....Úplne jednoducho: musel sa tu inkarnovať a zrodiť ľudským spôsobom, spasiť nás slobodou voľby, musel umrieť telom , vojsť do iných dimenzií a urobiť si tam svoju robotu, vrátiť sa a vziať telo do svojej Pozitívnej Absolútnosti....Štyri evanjeliá štyroch učeníkov Ježiša Krista ktoré opisujú, "monitorujú" Jeho skutky aj vyjadrenia na zemi považujem za pravdivé aj smerodajné hlavne v ich vnútornom zmysle. A nadväzujúce dieliky ďalších filozofických, náboženských, mystických, historických a ďalších zdrojov, intuície, logiky, analýz do celkovej duchovnej mozaiky. Viem, panteisti, polyteisti, panenteisti,
ateisti, taoisti, budhisti, konfucianisti, animisti, hinduisti a možno ani védisti a určite aj niektorí teisti atď. s tým nemusia a nebudú súhlasiť. Tak.

Trochu sa mi to zle číta. Najmä tá prvá polovica. Veľa veľkých písmen a nedokončené vety. Som z toho jeleň. Nedarí sa mi to pochopiť.
Čo sa týka zlej pseudomysle, ktorá aktivuje zlo... Kto ju stvoril takou akou je, a je teda zodpovedný za to čo pácha? (veď pseudomyseľ nie je živá, je to len mechanizmus. Podľa mňa je živý len Boh, jeho vedomie, a nič iné) A na čo (alebo pred čím) nás potreboval Ježiš spasiť/zachrániť?

Verím, že úplne každá živá bytosť je v Božích rukách, t.j. má garantovaný návrat k Bohu v čistote a láske, akou disponovala pred vstupom do materiálneho sveta. A možno po návrate bude jeho láska k Bohu ešte väčšia a vrúcnejšia. A je jedno, či išlo o svetca alebo démona. Každý svetec mal nejakú minulosť, predtým, než sa stal svätcom. A každý démon má budúcnosť. Boh nás neposlal do matérie preto, aby sme tu uviazli naveky a zhnili v nejakom pekle. On nám splnil naše želanie poznať dobro a zlo, a byť v tom podobní Bohu. Je to presne to isté, čo robia ľudské deti. Túžia byť dospelými, a jedného dňa sa im to splní. A keď sa mi všetci raz vrátime späť k Bohu, tak budeme ako duše tiež dospelé (na rozdiel od stavu, keď sme "padli", t.j. vstúpili do matérie) a budeme vidieť všetko novými očami. Budeme vidieť veci tak, ako naozaj sú...

Pokud je ten návrat garantovaný, pak nemá smysl řídit se v životě svědomím a mravností v hranicích Božího dopuštění, když i ten, který tak nečiní, má garanci návratu k Bohu.

Lenže ak sa nebudeš riadiť svedomím, tak sa z tohto materiálneho sveta nevytrhneš, budeš na tom pri každom narodení horšie a horšie, až dosiahneš takú hranicu diskomfortu, ktorá ťa vytrhne z rúk démonického egregoru, a budeš nútený zmeniť zmýšľanie (Také sú pravidlá "hry, ktorú hráme". Zákony vesmíru). Veď čo je najlepším učiteľom pre ľahostajných a zhýčkaných ľudí? Bieda a utrpenie. Jedinou cestou návratu k Bohu je svätosť, a skôr či neskôr to pochopí každý a dá sa na túto cestu.

T.j. návrat je garantovaný, ale nie je garantovaná doba, ako dlho to bude trvať. Dno slúži na to, aby sa od neho duša odrazila. Každý má svoje dno niekde inde. Má iný prah znesiteľnosti.

Veď duša je kúsok Boha, kúsok jeho vedomia. A ten vstup do hmoty je analogický tomu, ako keby ti Boh navrhol: "Chceš poznať dobro a zlo? Tak poď si zahrať divadlo. Ja ti dám scenáre postáv (falošné egá), a ti sa do postáv vcítiš a budeš ich hrať" Týmto duša všetko prežije na vlastnej "koži" a bude mať živú skúsenosť. Lenže ten scenár musí mať aj zmysel... Ak je robený sériou reinkarnácii z postavy do postavy, tak zmysel má len ak duša postupne degraduje a potom znova získa múdrosť a čistotu. Veď aký zmysel by malo to, ak by duša hrala iba postavy, ktoré degradujú a celý príbeh sa skončí tým, že duša hraje démona, a potom sa príbeh a divalo pre ňu skončí a duša pokračuje vo svojom živote pri Bohu? Tu mi to skrátka škrípe... Duša predsa hraje iba divadlo a prežíva život rôznych postáv, a zmysel má to, že ak sa dostane k postavám démonických bytostí, tak musí nasledovať postupný prechod znovu k svätosti a až potom môže duša vystúpiť z tohto divadla a pokračovať v živote pri Bohu.
Duša je z Boha a vždy bude patriť Bohu a vždy sa vráti k Bohu, či už bola na zemi obyčajným človekom, či bola anjelom alebo démonom. Duša nikdy nebude zničená, lebo je to božie vedomie. A dobro si zaslúži zvíťaziť nad zlom. Ak duša žila život démona, tak si zaslúži, aby v sérii reinkarnácii zvíťazilo dobro nad zlom a videla vo svojich materiálnych životoch toto víťazstvo dobra nad zlom. Jedine to mi dáva logiku. Zlo nemôže zvíťaziť. Reinkarnácie duše sa nemôžu skončiť démonickým statusom. Verím, že sa môže vrátiť len cez status svätosti, a scenár reinkarnácii musí byť navrhnutý tak, aby túto šancu dostal každý, je jedno či za tisíc alebo za miliardu rokov. Nekonečné vzdorovanie formovaniu svätosti v sebe by bola chyba v programe, systémové zlyhanie poznávaco-vzdelávacej hry v ktorej sme účastníkmi.
Pritom takéto vzdorovanie nie je naše vlastné, ale je to dané posadnutosťou egregorom. A egregory sú tiež iba dočasné entity, ktoré majú svoje limity. Pre Boha nie je problém po určitom čase človeka z nich oslobodiť.