Na zamyslenie. Ak by sa dal vrátiť čas a duša by sa mohla ešte raz vteliť do toho istého tela v tom istom čase a prostredí (napr. duša Hitlera by sa znova mohla vteliť do malého Hiltera v rovnakom historickom dátume a na rovnakom historickom mieste), tak je veľmi pravdepodobné, že jeho život by prebehol takmer identicky. Dokonca aj keby sa naša duša vtelita do bábätka nejakej historickej postavy, dobrej alebo zlej, a dostali by sme aj jeho psychiku (falošné ego danej postavy), tak je vysoko pravdepodobné, že by sme žili identickým životom, ako tá historická postava. Tak veľa robí to, keď sa duša zžije so svojou materiálnou identitou, s emočným pozadím tejto požičanej materiálnej psychiky, so svojim falošným egom. Bytosť robí to, čo diktuje psychika, jej temperament a identita, na obsah intelektu má v mnohom vplyv kultúra a prostredie, ale aj charakterové vlastnosti psychiky, a rozhodnutia, ktorá táto psychika robí. A duša, mysliac si že psychika, to som ja, iba sleduje a namýšľa si, že o niečom rozhoduje. No v skutočnosti rozhoduje psychika, nie duša. Duša začne rozhodovať až vtedy, keď si uvedomí, že duša nerovná sa psychika. A že psychika dušu nemôže ohraničovať. Vtedy už v lepšom prípade koná cez nás Boh a vedie náš život k lepšiemu.