Z článku: Prebiehalo to asi takto: Keď prišiel nový dodávateľ a chcel začať predávať v Kauflande svoje produkty, tak som ho skásla hneď na začiatku. Každý musel zaplatiť tzv. zalistovací poplatok vo výške 4 až 5% z hodnoty výrobku. Ale, to nikto neriešil, lebo to bolo minimum z toho, o čo som ho obrala ďalej. Keď prišiel výrobca šalátov a ponúkol mi napr. Parížsky šalát, ktorý ale napr., v Tescu stál polovicu menej, tak prvé, čo som urobila bolo, že som ho donútila, aby mi znížil cenu - rovnakú alebo dokonca nižšiu, ako mala konkurencie. Problém bol, že ten šalát, ktorý bol v Tescu za polovicu ceny bol vyrobený napr. v Poľsku z totálnych “sračiek”. Samozrejme, že podľa “najlepšej receptúry s overenou kvalitou”, ale v skutočnosti nestál ani dobré slovo. A ja som prinútila za rovnaké ceny, predávať kvalitný šalát, aj tradičného slovenského výrobcu, ktorý bol naozaj dobrý. Toto priatelia, bola pre niektorých slovenských výrobcov taká rana pod pás, že sa niektorí, ledva, ledva vytackali zo zasadačky už po prvom rokovaní… Obvykle som ich dorazila, pár, dobre mierenými ranami - 16% percent z ich výrobkov mi museli dať za predajný rabat, 18% z predaja štvrťročný bonus, 7%-ný ďalší rabat z troch najpredávanejších výrobkov a ďalších 7% z tržieb mi museli dať z dosiahnutého objemu predaja. Volali sme to obratová zľava. Inými slovami, keď si to dodávateľ spočítal, tak zistil, že už po prvom stretnutí ho Kaufland obral o 60% tržieb, s ktorými predtým kalkuloval. Inými slovami, to, čo nás Nemci nútili v Kauflande robiť, bola čistá likvidácia tradične kvalitných produktov. Bola to práve politika obchodných reťazcov, čo na Slovensku urobilo z kvalitných výrobkov odpad, ktorý by predtým nejedli na Slovensku ani svine. Presne na tom zarábajú reťazce miliardy ročne - dnes už v eurách. 🪰🪰🪰

https://www.dolezite.sk/clanky/katalin-tara-naplnou-mojej-prace-v-kauflande-bolo-okradat-dodavatelov-po-dvadsiatich-rokoch-to-uz-mozem-napisat-uz-su-vsetky-hriechy-premlcane