Téza. V dávnej minulosti, pred desiatkami miliónov rokov bola naša planéta súčasťou iného solárneho systému, ktorý mal dve slnká. Keď jedno "zapadalo" tak druhé "vychádzalo". Nejestvovala noc, tma, nebola napr. potrebná regenerácia organizmov (inej štruktúry ako poznáme) spánkom a pod. Metaforicky nejestvoval opak svetla - tma a temnota, zlo, lži, nepravdy, nevedomosť atd. Umiestnenie systému bolo v plusovom pozitívnom svete a dimenzii, na "nebesiach". Po vedomej a zámernej aktivácii duchovného pádu určitými stvorenými vysokými inteligenciami nastala radikálna zmena a vír v osnove času a priestoru. Planéta bola vymiestnená do určenej vesmírnej zóny a solárneho systému jedného slnka na rozhraní plus a mínus a stala sa planétou poznania dobra aj zla - v pozícii nula. Prečo ten presun? Lebo idey odklonu a vzďaľovania sa Bohu nemajú na nebesiach miesto a nemôžu sa tam realizovať a vojsť do procesu a praxe....Duchovný úpadok a všetky jeho následky a dôsledky - hnusy, odpornosti, hrôzy a zverstvá môžu a majú trvať neobmedzene dlho? Hm.... Ak sa vrátime k riadeniu, tak duchovný pád,odvrátenie sa a odklon od Boha bol aktivovaný voľbou a vôľou relatívnych myslí vysokých inteligencií ktoré sa aj ujali riadenia celého procesu. No Dovolenie procesu, dĺžka trvania, kontrola, neustála Prítomnosť, korekcie (ale bez akéhokoľvek podieľania sa a vkladu na atribútoch úpadku) je plne v rukách Absolútneho riadenia.