Zamotané vzťahy Rusko-Izrael-Ukrajina-USA

• návšteva O. Zelenskej
• o plánovanom ruskom veľvyslanectve v Jeruzaleme
• o dodávkach tankov Merkava pre Ukrajinu

Návšteva zasľúbenej krajiny

Olena Zelenska, manželka ukrajinského prezidenta, pricestovala v pondelok do Izraela. Deklarovaným cieľom návštevy bolo rokovať o humanitárnej spolupráci medzi krajinami. Olena Zelenská začala svoju návštevu Izraela stretnutím s prezidentom tejto krajiny Jicchakom Herzogom a jeho manželkou Michal, na pozvanie ktorých sa cesta uskutočnila. Potom navštívili Detskú nemocnicu Safra pre deti s psychickými problémami. Podľa pani Zelenskej ukrajinskí odborníci už rok študujú skúsenosti Izraela, pokiaľ ide o spôsob riešenia psychickej traumy detí žijúcich v podmienkach vojenského konfliktu. Ide o pokračovanie pomoci, ktorú izraelskí psychiatri a psychológovia poskytujú svojim ukrajinským kolegom od vypuknutia bojov vo februári 2022.

Návšteva pani Zelenskej sa uskutočnila napriek vyhláseniu ukrajinského veľvyslanca Jevgenija Kornijčuka, že cesta by sa mohla odložiť alebo zrušiť, ak izraelská vláda neodsúdi slová ruského prezidenta Vladimira Putina na adresu Vladimíra Zelenského počas plenárneho zasadnutia Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra. Veľvyslanec vtedy pre izraelskú internetovú stránku Ynet povedal: "Treba vziať do úvahy, že Putin sa snaží podkopať vzťahy medzi Izraelom a Ukrajinou pred návštevou manželky prezidenta Zelenského v Izraeli."

Pripomeňme, že prezident Putin 16. júna povedal: jeho židovskí priatelia nazývajú Vladimíra Zelenského "hanbou židovského národa". "Nie je to žart, ani irónia, pretože dnes boli neonacisti, Hitlerovi potomkovia, vyzdvihnutí na piedestál ako hrdinovia Ukrajiny," povedal.

Izrael sa rozhodol neodpovedať. Tlačová služba izraelského ministerstva zahraničných vecí na otázku izraelských novinárov, najmä portálu newsru.co.il, uviedla, že sa k slovám ruského prezidenta "zatiaľ nebude vyjadrovať". Celkovo sa izraelské úrady snažia zo všetkých síl vyhnúť zbytočnému hluku a hrubým prejavom vo vzťahoch s Moskvou aj s Kyjevom. Nie vždy sa to však darí.

Veľvyslanectvo Ruska v Jeruzaleme?

Izraelské orgány čelia na jednej strane tlaku Washingtonu, ktorý trvá na zintenzívnení vojenskej a technickej spolupráce medzi Izraelom a Ukrajinou, a na druhej strane tlaku ruskojazyčnej komunity v krajine, ktorá vo veľkej miere podporuje Kyjev a je za obmedzenie kontaktov s Moskvou. Horlivú diskusiu v ruskojazyčnom segmente izraelských sociálnych médií vyvolala najmä účasť ministerky spravodajských služieb Gily Gamlielovej na recepcii organizovanej ruským veľvyslanectvom v Izraeli pri príležitosti Dňa Ruska. Diskutovalo sa tam aj o možnosti zorganizovať protesty v súvislosti s podpisom dohody o urovnaní medzi ruskou vládou a jeruzalemskou samosprávou, ktorá má spresniť hranice a rozlohu ruského pozemku v západnom Jeruzaleme. Dokument bol podpísaný v polovici mája, ale do povedomia sa dostal až minulý piatok po tom, ako ho zverejnili izraelské noviny Jisrael Ha-Jom.

Noviny tvrdili, že rokovania prebiehali šesť mesiacov a že konečné rozhodnutie obsahuje "záväzok Ruska zriadiť v Jeruzaleme pobočku veľvyslanectva", ktorej štatút bude vyšší ako štatút konzulátu. V následnom komentári ruského veľvyslanectva v Izraeli sa uvádza, že podľa záväzkov stanovených v podpísanom dokumente ruská strana plánuje na pozemku vybudovať komplex budov a zariadení, ktoré budú slúžiť pre potreby konzulárneho úseku diplomatickej misie do piatich rokov (s možnosťou predĺženia tohto obdobia na desať rokov). Zdôraznilo sa, že predmetný pozemok získalo Ruské impérium v roku 1885, ale predtým, ako sa na ňom bude môcť navrhnúť akákoľvek stavba, sa musí uskutočniť postup úpravy hraníc.

Moskva zároveň čaká na vyriešenie ďalších podobných otázok, z ktorých hlavnou je osud Alexandrovského Metochionu, ktorý izraelské úrady opakovane sľubovali previesť na Ruskú federáciu, ale nedodržali to. V prípade konzulárnej akcie vyzerá všetko jednoduchšie. Aspoň boli argumenty pre verejnosť a pre reakciu na možné rozhorčenie zo strany USA a Ukrajiny. Izraelské médiá na podnet úradov naznačili, že Rusko sa zapojilo do procesu presunu veľvyslanectiev do Jeruzalema, do ktorého je zapojených viacero krajín a ktorý v roku 2018 spustili USA. Ruské veľvyslanectvo sa nachádza v Tel Avive a generálny konzulát v Haife na severe krajiny.

Podľa denníka Kommersant sa otázka otvorenia konzulátu v Jeruzaleme zvažovala už v 90. rokoch, ale z rôznych dôvodov sa odložila. Zároveň sa nehovorí o žiadnej zmene postoja Moskvy k štatútu Jeruzalema.

Moskva považuje západný Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, zatiaľ čo východný Jeruzalem za hlavné mesto budúceho palestínskeho štátu. Izraelským orgánom však vyhovuje, keď v rozhovoroch s médiami prezentujú Rusko ako účastníka procesu presunu veľvyslanectiev, najmä keď musia lavírovať medzi záujmami rôznych krajín a rešpektovať svoje vlastné.

--

Washington sa stále snaží najmä o zintenzívnenie vojenských kontaktov medzi Izraelom a Ukrajinou. Tento týždeň je na žiadosť americkej strany naplánovaný prvý rozhovor medzi ministrami obrany oboch krajín, Yoavom Galantom a Oleksijom Reznikovom. Podľa americkej webovej stránky Axios sa bude hovoriť o izraelskej pomoci Ukrajine s dodávkami nesmrtiaceho vybavenia. Hoci Washington a Kyjev by chceli viac.

Izraelské tanky Merkava na Ukrajinu?

Minulý týždeň izraelské médiá informovali, že židovský štát rokuje s dvomi krajinami o dodávke približne 200 svojich tankov Merkava druhej a tretej generácie, ktoré boli vyrobené v 80. a 90. rokoch minulého storočia a už boli vyradené z vojenskej služby. Pravdepodobne ide o Poľsko a Ukrajinu. Dohoda si vyžaduje súhlas Pentagónu, keďže niektoré komponenty týchto tankov vrátane motora sa vyrábajú v USA. Rozhodnutie Washingtonu však nie je to hlavné. Izraelská vláda doteraz odmietala otvorene poskytnúť smrtiace zbrane Ukrajine zo strachu, aby si nepokazila vzťahy s Ruskom, ktoré je prítomné v Sýrii a úzko spolupracuje, a to aj v oblasti vojensko-technickej spolupráce, s Iránom, hlavným izraelským nepriateľom v regióne. A ako minulý týždeň uviedol izraelský premiér Benjamin Netanjahu, existujú obavy, že citlivé vojenské technológie by sa mohli dostať do rúk Iránu, ak by sa použili počas bojov na Ukrajine.

Ďalšia vec je, že Merkava by mohli ísť do niektorej európskej krajiny výmenou za prísľub, že dodá Kyjevu svoje vojenské vybavenie. Priame dodávky by však neboli možné, ako v pondelok jasne uviedlo izraelské ministerstvo obrany.

"Správy o presune izraelských tankov na Ukrajinu sú nepravdivé," uviedlo ministerstvo pre agentúru TASS. Ministerstvo uviedlo, že uprostred bojov v Európe "niekoľko krajín prejavilo záujem o kúpu tankov Merkava z prebytkov izraelských obranných síl", ale rokovania sa neskončili.

--

Izraelská webová stránka Walla s odvolaním sa na zdroje citovala Netanjahua, ktorý sa vyjadril na uzavretom zasadnutí zahraničného a bezpečnostného výboru Knesetu. Premiér povedal, že má v úmysle pokračovať v línii predchádzajúcej izraelskej vlády - poskytovať Ukrajine humanitárnu pomoc a politickú podporu, ale zdrží sa dodávok zbraní. Premiér tiež hovoril o "tichom dialógu", ktorý Izrael vedie s Ruskom. Povedal, že obe strany majú voči sebe vzájomné výhrady - Rusov znepokojuje zvýšená izraelská pomoc Ukrajine a Izrael znepokojuje zvýšená spolupráca medzi Ruskom a Iránom. Walla tiež veľmi názorne ilustruje prevládajúce nálady v izraelskej elite: "Počas debaty sa premiéra opýtali, prečo sa nechystá do Kyjeva na stretnutie s prezidentom Zelenským. Netanjahu povedal, že je to dlhá cesta vlakom. "Ale Biden išiel do Kyjeva vlakom," odpovedalo mu niekoľko členov Knesetu."

Марианна Беленькая na kommersant.ru