O dôsledkoch prevratu v Nigeri

01.08.2023

Paríž neplánuje vojenskú intervenciu v Nigeri, uviedlo francúzske ministerstvo zahraničia. Poznamenali, že hlavnou prioritou je pre nich bezpečnosť francúzskych občanov. Rezort zároveň ráta s obnovením ústavného poriadku a najmä s návratom odvolaného prezidenta Mohameda Bazuma k moci. Organizátori prevratu v africkej republike už skôr obvinili Paríž z úmyslu vykonať vojenskú intervenciu do vnútorných záležitostí krajiny. Stalo sa tak po tom, čo francúzsky vodca Emmanuel Macron oznámil, že je pripravený chrániť svojich krajanov v Nigeri. No napriek francúzskym ubezpečeniam publicista Kommersant Maxim Yusin nevylučuje, že západní spojenci vytvárajú podmienky pre vojenskú operáciu.

Okolo Nigeru, 25-miliónovej krajiny v západnej Afrike, sa odohrávajú dramatické udalosti. Po minulotýždňovom vojenskom prevrate vydala aliancia ECOWAS, ktorá zahŕňa 15 štátov regiónu, bezprecedentné vyhlásenie. Nielenže požadovali obnovenie moci zvrhnutého prezidenta Mohameda Bazuma, nielen oznámili tvrdé sankcie, nielenže im trvalo jeden týždeň, kým splnili svoje ultimátum, ale pohrozili aj iným použitím vojenskej sily.

Tu však existuje niekoľko nuancií. ECOWAS je dnes veľmi špecifická organizácia. Z jej 15 členov boli štyria (Mali, Burkina Faso, Guinea a teraz Niger) vyhlásení za vyhnancov a podliehajú sankciám. Zo zostávajúcich 11 je len Nigéria schopná uskutočniť rozsiahlu vojenskú operáciu. Ale to je čisto teoretické.

V praxi je táto krajina príliš pohltená bojom proti skupinám radikálnych islamistov, v skutočnosti tu prebieha dlhodobá občianska vojna. A je ťažké si predstaviť plnohodnotnú vojenskú operáciu nigérijskej armády proti obrovskej susednej krajine (treba poznamenať, že Niger je rozlohou väčší ako samotná Nigéria a päťkrát väčší ako Veľká Británia).

Všetky ostatné štáty ECOWAS majú slabé armády a maximum, čo možno od nich očakávať, je vyslanie symbolických oddielov v rámci regionálnych mierových síl.

Ale kto môže skutočne použiť silu proti armáde, ktorá sa chopila moci v Niamey a dosiahnuť ich zvrhnutie, to sú západní spojenci. V prvom rade bývalá metropola – Francúzsko, ktoré má bohaté skúsenosti s vojenskými zásahmi v Afrike, ale aj USA.

Faktom je, že pre Paríž aj Washington je Niger z geopolitického hľadiska veľmi dôležitý. Po stiahnutí jednotiek z Mali sa práve v Nigeri teraz nachádza najväčší francúzsky kontingent v regióne. A čo sa týka Spojených štátov, zašli ešte ďalej a v krajine, kde sa nachádzajú ich drony, vytvorili dve základne schopné doletieť až do Líbye. Okrem toho má Niger strategické zásoby uránu a ten tradične využíva Francúzsko vo svojich jadrových elektrárňach.

Na základe vyššie uvedeného je ťažké predpokladať, že Západ pokorne akceptuje stratu Nigeru, ako sa to stalo predtým v prípade Mali, Burkiny Faso a Stredoafrickej republiky. V tomto prípade budú strategické, geopolitické, ekonomické a imidžové náklady oveľa vážnejšie.

A zámienkou na zásah by mohla byť ochrana francúzskych občanov žijúcich v Nigeri. Paríž už požiadal, aby armáda v Niamey zaistila ich bezpečnosť, ako aj bezpečnosť francúzskych misií. To posledné môže byť problematické. Minulý deň pred francúzskym veľvyslanectvom v Niamey protestovali tisíce ľudí proti zasahovaniu Paríža do záležitostí Nigeru. Dokonca sa pokúsili budovu podpáliť. V dave sa mihali ruské vlajky, zneli heslá „Dole s Francúzskom“, „Nech žije Rusko“.

To všetko dalo francúzskym médiám dôvod deklarovať ruku Kremľa a PMC s ním spojených. Pre Paríž a zrejme aj pre Washington nadobúda kríza v Nigeri jasný geopolitický nádych.

Perspektíva, že sa táto krajina dostane do sféry vplyvu Ruska a Číny, je pre západných spojencov katastrofálnym scenárom. Je teda logické predpokladať, že ešte nepovedali posledné slovo a bitka o Niamey sa práve začína.