7.9.23

Jaroslav Daniška:

Matica slovenská je opäť potrebná

Hoci konflikt a dianie na okraji vždy upúta viac, to podstatnejšie zo včerajšieho zhromaždenia je čisto pozitívna správa. Vďaka Matici slovenskej sa konalo zhromaždenie na protest proti ideologizácii kultúry. Treba to oceniť.

Zúčastnil som sa v stredu podvečer na zhromaždení na protest „proti nekultúrnym aktivitám, ktoré sa dejú na pôde Divadla P. O. Hviezdoslava“ v Bratislave. Občiansky protest organizovala Matica slovenská a išlo o reakciu na spolitizovanú kampaň s plagátom mestského divadla DPOH, ktorý používa vybrané ideologické odkazy – dúhovú a ukrajinskú vlajku, dvojkríž s odkazom na slovenský štát, odtrhnutú hlavu Pavla Országha Hviezdoslava, nejakého hippie a podobne.

O posteri sme už napísali dosť, ako aj o priebehu demonštrácie.

Chýba to najpozitívnejšie: Treba oceniť Maticu slovenskú, že sa zastala osoby a odkazu P. O. Hviezdoslava, ktorý bol predsedom Matice, a zorganizovala pokojný protest v Bratislave. V médiách vrátane verejnoprávnej RTVS vystupovala doteraz iba jedna strana, nečelila žiadnej národnej inštitúcii, ktorá takéto správanie kritizuje, preto bol správny krok ísť von na ulicu.

Zhromaždenie pred mestským divadlom bolo z viacerých dôvodov povzbudivým podujatím. Na zhromaždení mohlo byť do 500 ľudí, videl som akademikov zo SAV, stretol som knižného vydavateľa, starších aj mladších, mužov aj ženy, zazrel som aj rodičov s deťmi, bola to zmes ľudí, ktorí radi zájdu do divadla, aj takých, čo uprednostnia politický míting, nechýbalo niekoľko politikov. Na provokácie reagovali ľudia pokojne, keď napríklad skupinka dúhových aktivistov pokrikovala na ľudí, že sú fašisti, tri dámy vo vyššom veku v letných šatách sa otočili a požiadali ich, aby im dali pokoj, že oni proti nim nič nemajú.

Okolie bolo polepené rôznymi dúhovými vlajkami, nikto nič nestrhával, v zhromaždení boli zastúpené štátne vlajky, niekoľko matičných zástav. Proti jednej ideológii sa nestavala žiadna opačná ideológia, všetci vystupujúci rečnili pokojne.

Z priečelia divadla, odkiaľ vystupovali rečníci, zaznelo aj včera schválené vyhlásenie Predsedníctva Matice slovenskej, rád by som ho zacitoval celé:

„Matica slovenská vyzýva riaditeľku Divadla Pavla Országha Hviezdoslava Valériu Schulczovú o okamžité stiahnutie reklamnej kampane, v ktorej dehonestujú odkaz jedného z najvýznamnejších slovenských básnikov, ktorý bol navrhnutý na Nobelovu cenu za protivojnovú poéziu Krvavé sonety, súčasne predsedu Matice slovenskej a skutočného humanistu P. O. Hviezdoslava.

Aktuálna kampaň je len ďalším dôkazom, že DPOH má dlhodobý zámer orientovať sa len na jednu jasne ideologicky vyhranenú skupinu občanov. Kultúra a jej stánky musia však slúžiť pre všetkých, bez rozdielu ich národnosti, presvedčenia, vierovyznania a politických, alebo iných ideologických názorov. Myslíme si, že práve tieto zásady vedenie DPOH dlhodobo obchádza a ignoruje.“

Ani slovo navyše, všetko, čo bolo potrebné povedať.

Chcel by som sa Matici slovenskej a jej predsedovi Mariánovi Gešperovi poďakovať. Za zorganizovanie zhromaždenia, aj ich vystúpenia. Je dobre, že proti dúhovej ideológii stojí štátna vlajka.

Boli časy, keď sa zdalo, že význam Matice bude najmä v službe jej členom a priaznivcom, ale – ako vidieť – Matica je opäť potrebná pre našu národnú kultúru.

Kultúrnych a vzdelaných ľudí nemôže prekvapiť, že herci a herečky vždy s obľubou privítajú novú vládnucu ideológiu. Bolo to tak s komunizmom u nás, s fašizmom v Taliansku či nacizmom v Nemecku. S dúhovou, ale aj akoukoľvek ďalšou novou ideológiou to bude vždy rovnako.

Smutné by bolo niečo iné, keby sa po našich skúsenostiach v 20. storočí nemal proti tomu kto ozvať.

Je dobre, že sa toho ujala Matica slovenská.

----

Dopĺňam, že mňa /a dúfam, že aj dedičov/ znechucuje fakt, že niekto nehoráznym spôsobom znevážil dielo spisovateľa a maliara Janka Alexyho, autora návrhov vitráží v DPOH.

"Budova DPOH je významná aj svojimi umeleckými dispozíciami. Autorom sôch na jej priečelí je František Draškovič, mozaikovité vitráže na prvom poschodí foyeru vytvoril akademický maliar Janko Alexy, autorom pôvodnej výzdoby hľadiska, foyerov a opony bol výtvarník František Gajdoš a maľbu na železnej opone vytvoril akademický maliar Martin Benka. Najväčšia rekonštrukcia a technická modernizácia budovy prebehla v rokoch 1981 – 1983."

Tu si môžete pozrieť vitráže: