Bratislava

Štúrovi sa ešte ani nesnívalo o spisovnej slovenčine, už horel láskou k nej a ťažko niesol hádky o zvuky a litierky, v ktorých nebolo badať velikej idey slovanskej lásky a vzájomnosti. „Mestom našej vzájomnosti“ menoval svoju Bratislavu! „Všetko je naše,“ osvedčoval nad každým bodom slovanského písomníctva a tradície.

https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1148/Hurban_Ludovit-Stur/1

--

Ján Francisci: Bratislavským bratom

Rimava, Rimava,

Rimavôčka moja,

už mi je maličká

tá vodička tvoja;

Lebo nemáš, milá,

pláne, ani splavu,

čo by ma zaniesol

do môjho prístavu.

Ta ja idem, ta ja,

do lepšieho kraja,

do lepšieho kraja,

veľkého Dunaja.

A keď ja ta prídem

veľkému Dunaju,

tam ma hodní bratia

bratsky privítajú.

Hej, bratia, na Dunaj

veľký sa pustíme,

vedno sa k prístavu

slávne poplavíme.

Veď sa poplavíme

cez búrky, krútňavy,

ej, lebo cez búrky

vedie cesta slávy. —

https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1141/Francisci_Iskry-zo-zaviatej-pahreby/3