@dum povedal/-a:

@jardob povedal/-a:

@dum povedal/-a:

@jardob povedal/-a:

@dum povedal/-a:

@jardob povedal/-a:
Tejto vete nerozumiem.

@dum povedal/-a: Keďže "odpadnutie" je po Božom zásahu len do určitého bodu času, všetko sa zobrazí a zapíše do pamäte, tak už nebude mať žiadny význam utrpenie, bolesti, zlo, lži , biedu, negativitu predlžovať.Žiadny pesimizmus ale optimizmus nasledujúcej éry.

Ono je otázka, či u falošného ega sa dá vôbec hovoriť o nejakej slobode voľby/vôle. To by duša mala smolu, a dostala falošné ego s defektným algoritmom/scenárom. No ak je tomu pekelníkovi dobre, a nechce meniť svoj charakter, tak v ďalšom živote sa môže ocitnúť nie v dominantnej ale submisívnej role, v role obetí podobných pekelníkov. Veď ak niekomu chýba empatia, tak si koleduje reálne prežiť život tých, ktorým ubližuje. Podľa mňa existuje X možností, ako človeku dať skúsenosť o tom, že to, čo robí, je škodlivé... Vraj človek si do ďalšieho života prenáša túžby z minulého života. Ak si preniesol démonickú túžbu panovať nad druhými ľuďmi, ale v tomto živote je slabochom, ktorého šikanujú, tak možno pochopí, že panovačný prístup je zlo. A do ďalšieho života si prenesie celkom iné túžby.
Myslím, že tým najhorším, čo môže človeka postihnúť, je inkarnovať sa do bytosti, ktorej chýbajú mnohé city. Hovorí sa, že šediváci, čo lietajú na tanierovitých UFO, sú démonické bytosti, ktorým chýbajú city. Riadia sa svojou démonickou chladnou logikou. Necítia súcit. Sú vysoko technicky rozvití, ale majú chladné srdce.
Ide o to, že bez citov môže bytosť len ťažko duchovne napredovať. Emócie a city (v súlade s ostatnými zložkami psychiky) sú motorom rozvoja. Bez citov hrozí duchovná stagnácia. A nie je náhoda, že sa medzi ľuďmi rodia bytosti bez empatie a svedomia (psychopati). To je príznak démonickej degradácie.

Operuješ reinkarnáciou do toho istého priestoru, aj času-síce s posunom no plynúceho podobne- (na našu planétu), ktorú nepovažujem za relevantnú. Podľa mňa existuje len inkarnácia do iných priestorov, časov, dimenzií, na iné planéty a nie do rovnakého stavu. Odplata, prežitie a precítenie toho istého čo entita spôsobila druhým je v poriadku. Čo sa týka ega tu na zemi (jedinej planéte kde sa stretáva dobro so zlom v procese) tak stvorené vtelené pozitívne entity ego nadobudnú s telom
. Po odídení zo zeme od nich odpadne(ak nekonvertujú do negatívneho stavu-možnosť!). Vtelené vyfabrikované negatívne entity s egom už prídu. Sami sú egom. Ego je vlastne ten negatívny duch, duša, myseľ. Nie je to pre nich nič nové, je to ich princíp fungovania. Tu sa môžu poučiť o pozitivite, konvertovať( možnosť) alebo aj nie a vrátiť sa späť a pokračovať v životoch len v negatívnych dimenziách až do konca pádu. MÔŽU! Táto možnosť slobodnej voľby a voľby zmeny v nich je zachovaná, existuje, taktiež ako životná energia,vedomie,sebauvedomenie.V týchto prvkoch je Boh.Máš pravdu, každý sa raz stane anjelom....alebo nebude. (vzdialená, ale možnosť!). Byť či nebyť....to je otázka:)

Tomuto celkom nerozumiem. A odkiaľ by sa vzali negatívne duše? Boh predsa netvorí negatívne duše. Iba negatívne egá. Duše sú živé. Egá sú mŕtve: je to iba scenár.
Ak by iba na Zemi existovalo dobro spolu so zlom, tak by to bol veľmi chudobný vesmír. Na čo by vlastne existovali také miesta, kde by existovalo iba dobro, alebo iba zlo? Tam by žiadny pokrok nemohol byť. Nebolo by tam sily, ktorá by vtelenú dušu smerovala naspäť k Bohu z tohto materiálneho sveta. V takom svete by sa vteleným dušiam páčilo a nemali by túžbu odtiaľ idísť a bojovať o návrat domov k Bohu.

Respektíve, áno, môžu existovať čisto rajské aj čisto démonické planéty, Boh dušiam splní také túžby, ale bude to len dočasné skúsenosti a neskôr sa vtelia na miesta, kde im už nebude komfortne a budú sa musieť snažiť. Jednoducho, cieľom tejto exkurzie nie je tu zostať. Vieš si predstaviť, že by z Božieho vedomia mohlo výjsť niečo zlé? Že by mohol stvoriť živú bytosť, ktorá by trvale túžila po zle? Ja si to predstaviť neviem. Preto zlo vnímam len ako krátku empirickú skúsenosť každej živej duše ktorá je, vždy bola, a vždy bude dobrá, lebo je Božím odrazom, odleskom Božej veľkoleposti.

Čo sa týka slobodnej vôle. Tak treba si uvedomiť, že ak sa duša vtelí do nejakého tela a psychiky, tak zabúda kým je, a stáva sa niekým iným. A preto, že nevie kým naozaj je, tak nemôže ani rozhodovať za seba ako dušu. Duša tu nemá takmer žiadnu slobodnú vôľu, lebo je niekým iným. Rozhodnutia tu robí postava, do ktorej sa vtelila. A táto postava nemôže rozhodovať o osude duše. Nebolo by to slobodné rozhodnutie duše. Bol by to podvod a podraz voči duši. Slobodné rozhodnutie duše je len vtedy, ak duša vyjde z tela a telesnej identity, uvedomí si kým bola a kým je, a potom spraví slobodné rozhodnutie.

Neviem, či si čítal dialóg "Skrytej ruky". Bol to taký rozhovor nicku "hidden hand" na anglickom fore, kde sa predstavil ako člen rodovej vládnucej svetovej elity. Hovoril o tom, že do ich "rodiny" sa dá len narodiť, oni nikoho k sebe neprijímajú, nanajvýš iba využívajú ako bábky cudzích ľudí. Vraj všetci sú časťou kolektívnej bytosti "Lucifer" s ktorým sú v neustálom v kontakte. Bežní ľudia sú väčšinou časťami kolektívnej bytosti Jahve. Vraj sem prišli zámerne ako akcelerátor duchovného vývoja. Sú zámerne zlí. Vraj teraz sa končí nejaký cyklus. Ľuďom stačí byť dobrí cez 50 percent, aby postúpili ďalej vo vývoji. A oni musia byť zlí cez 90 percent, aby tu neuviazli na ďalší cyklus ktorý je dlhý tuším ako platonsky rok. Lenže za túto "pomoc" si aj tak budú musieť odpykať karmu v podobe veľmi nepríjemného života, a až potom sa budú môcť vrátiť späť do svoje siedmej dimenzie, či ako to volajú, kde už nežijú v negatívnom stave. To jest, aj tu vidno, že je potrebný plynulý prechod od zla k dobru, cez medzistupeň (odpykávanie karmy)

Dobre. Tak po poriadku. V skratke,
jednoducho, heslovite: Negatívnych duchov(mysle, duše, egá, entity) nestvoril Boh-Absolútny Duch,
(Duša, Myseľ, Entita, Bytosť). Nie je stvoriteľ a aktivátor ničoho negatívneho a na ničom v procese prejavu negativity sa nepodieľa. Vyfabrikovali ich relatívne mysle, (duchovia, duše, entity, bytosti)-
bohovia, boží synovia, padlí anjeli, panteóny božstiev, Atlanťania, Anunnaki, nazvi si ich ako chceš Satan, Lucifer atď. tí ktorí odpadli, odklonili sa, odvrátili sa od Boha a začali vlastnú pseudotvorbu svojho vesmíru, dimenzií, planét, pseudomyslí, ég, negatívnych bytostí. Opak večného pozitívneho Stvorenia Boha (pozitívne vesmíry, dimenzie, planéty, pravé mysle, pozitívne bytosti). Egá sú umelé, falošné pseudomysle. Negatívne bytosti, entity, duchovia, duše fungujú ako egá. Živé egá. Oživuje ich životná energia, vedomie, sebauvedomenie, slobodná voľba a zmena.V týchto atribútoch sa nachádza aj v negatívnej entite Boh. On nestvoril ego ani negatívne entity. Tie pozitívne prvky boli Bohu odcudzené ich relatívnymi tvorcami lebo ináč by negatívni duchovia, mysle, egá, bytosti, entity neožili....Práveže existuje čisto pozitívny vesmír rôznodimenzionálny a určite sa tam nenudia. Žijú životom večného približovania sa k Absolútnej Pozitivite, cestujú po všetkých rajských vesmíroch, dimenziách, občas zájdu aj tu na zem spoznať zlo a lži, niekedy výnimočne zájdu aj na misiu do pekiel.....Boh stvoril bytosti z ktorých niektoré zatúžili okúsiť zlo a lži, resp. zažiť niečo opačné v čom žili. Nevedeli čo vznikne z odvrátenia sa od Boha , napriek varovaniam Absolútneho Vedenia a Múdrosti to urobili a tým aktivovali a naštartovali celý proces pádu. A existujú bytosti, výtvory z pekiel, egá ktoré stále túžia po zle a lžiach. Ak by to tak nebolo tak voľby časti ľudí aj negatívnych entít by sa menili smerom k Bohu. Zatiaľ to tak nie je. Veľa negatívcov chce udržať za každú cenu aspoň daný stav kedy ego a negativita, zlo a lži "víťazia",majú navrch.....Áno, duch, duša keď sa inkarnujú tu na zemi do tela, či už z nebies alebo pekiel zabúdajú kto sú, prečo sú tu a kým sú. Kvôli ilustrácii a skúsenostnom zažití tohto typu života( kde človek je hybrid pozitivity, negativity, zvieraťa). No slobodné voľby vedome urobili v predinkarnačnej dobe.........nečítal som ten rozhovor, no čím skôr zlo a lži nastolia plnú dominanciu na krátku chvíľu,
tým sķôr sa pád ukončí a začne úplne nová éra. Karmu nazývam osobný posledný súd a zažitie zrkadlového obrazu spôsobovaného utrpenia. Sú len dve možnosti: Buď každá sebauvedomujúca negatívna entita aj ľudia si budú voliť obrat k Bohu a pozitívnemu stavu bytia (aj cez posledný súd, odpykanie, konverziu, transformáciu), čo však môže trvať ešte veľmi dlho, alebo sa nebude už čakať tak dlho a príde zásah "zhora" vtedy, keď už všetko čo má byť aj bude(proces pádu) ilustrované a zaznamenané.

S niečím súhlasím a s niečím nie.
Začnem z iného konca. Napadla mi taká vec, že možno je duchovný svet (večne pozitívny a večne rozvíjajúci sa) stvorený z antihmoty. Veď základom materiálneho sveta je "matéria+informácia+miera", pričom matéria je len abstraktná kategória na odlíšenie matérie od nematérie. Hmoty od antihmoty. Bez informácie a miery nemá hmota žiadny tvar, žiadnu vlastnosť, je neuchopiteľná, ako keby neexistovala. Materiálny svet má svoje dané fyzikálne a iné zákony. Typickým pre matériu je dočasnosť. Všetko v nej vzniká a zaniká. Smrti sa nemôže vyhnúť žiadna materiálna bytosť.
Antihmotný (duchovný) svet môže mať celkom iné zákony od tých najmenších častíc až po tie najväčšie objekty. Úplne iné než poznáme. Namiesto MIM môže byť jeho základom AIM (antihmota-informácia-miera), čo by znamenalo, že aj tam prúdi energia (ako forma antihmoty), len podľa iných zákonov. Typickým pre antihmotný/duchovný svet by malo byť, že nič nie je dočasné, ale večné. Nič v ňom neumiera, nemizne, iba sa rozvíja. A v duchovnom svete je cítiť Božiu prítomnosť, možno sa s Bohom rozprávať. Zlo v ňom neexistuje.

Mnoho nedorozumení a disinterpretácii vzniká z nepochopenia toho, čo znamená byť dušou a čo je to živé vedomie. Boh je živé vedomie a duša je tiež živé vedomie. Živosť vedomia nemá nič spoločné s ľudskou alebo inou osobnosťou. Vedomie nepotrebuje hmotu a nemá nič spoločné s organizáciou hmoty (ako niektorí hovoria, keď sa organizácia hmoty stáva zložitou, môže v nej vzniknúť vedomie - ale prd makový...). V hmote sa objavuje vedomie iba vtedy, keď do nej vedomie reálne vstúpi z dovolenia Boha. Vedomie nie sú ani algoritmy, ani procesory a polovodiče... Vedomie je čisto transcendentálny fenomén, rovnako ako vnemy. To ale nič nemení na tom, že je možné z matérie vyrobiť umelé bytosti s umelou inteligenciou, ktoré sa budú správať na nerozoznanie od človeka. A nebude možné posúdiť, kde vedomie je a kde nie je.

Čo sa týka negatívnych dúš... Také niečo podľa mňa objektívne neexistuje... Boh negatívne duše netvorí a nikto okrem Boha nie je schopný vytvoriť negatívnu dušu, lebo to by musel vedieť odkrojiť z Boha kúsok jeho vedomia, čo je nemožné. To by sa mohlo stať len vtedy, ak by to Boh dovolil, čo sa určite nestane. Materiálne bytosti môžu vytvárať len materiálne veci. Môžu vytvoriť nový planetárny systém (ak im to Boh dovolí), môžu teoreticky vytvoriť nové telá a psychiku tvorov, ale dušu nie... T.j. buď sú takéto bytosti len iluzórne - bez duše (neživé, imitujúce život), alebo im dušu pridelí Boh, ale tá je zákonite čistá a v žiadnom prípade nie negatívna. A návštevu takéhoto sveta a jeho tvorov môže okúsiť len ako dočasné zažitie skúsenosti.
Tým chcem povedať, že v materiálnom multivesmíre negatívnej duše niet. Sú pozitívne a sú iba vtelené do negatívnych identít (psychík) a tiel, čo je dočasná skúsenosť.
Boh je hierarchicky najvyšším riadením nad celým materiálnym svetom. Vesmír si treba predstaviť ako vložené matice, ako do seba vložené matriošky, ktoré majú pevné hranice "od do", pevný scenár "od do", a nič sa z týchto "strategických" hraníc scenáru (záchytných bodov deja) nemôže odchýliť. Pritom každý scenár má dosť priestoru na rôzne vložené scenáre. Scenáre sa môžu do seba vnárať prakticky do nekonečna.

Ak je reč o slobode vôle, tak to sa týka len duše v jej prirodzenom neinkarnovanom stave. V stave, keď je sama sebou a nehrá sa na nikoho iného (ako v inkarnáciách). V inkarnácii je vôľa duše veľmi spútaná práve psychickými charakteristikami konkrétnej ľudskej identity a tiež tlakom okolia . To je vlastne tiež matrica, do ktorej duša cez inkarnáciu vliezla, a je ňou oklieštená. Tá matrica psychiky a tlaku okolia je forma bezštruktúrneho riadenia duše Zhora. Boh celkovo rád riadi bezštruktúrne, t.j. anonymne, nepriamo. Keď je duša inkarnovaná, tak o slovode vôle duše sa hovoriť takmer nedá. Dá sa iba hovoriť o slobode falošného ega, t.j. identity človeka. Osoba Janko Hraško môže cítiť slobodu vo svojom rozhodovaní, ale Janko Hraško nie je duša. No Janko Hraško je len materiálny výtvor Boha alebo vyššej bytosti, a na jeho slobode prakticky nezáleží. Záleží iba na osude duše! A tá je vždy v Božích rukách.
Všetko, čo sa deje v materiálnom svete, je len Boží výukový program, virtuálna poznávacia hra, ktorá pôsobí neskutočne reálne. A tak, ako bytosti, ktoré si vytvorím vo svojom lucidnom sne, nie sú živé, nemajú dušu, tak ani žiadne mentálne výtvory démonov, nie sú živé, lebo nedokážu vytvoriť dušu, a sú teda dočasné. Zlo je vždy iba dočasné. Má svoj zrod, svoj život, a svoju smrť. Žiadny z démonov nežije večne. Večne žije len duša a tá je Božia a teda čistá. Žiadna duša stvorená Bohom sa nerozhodne pre večné zlo. Pád je pre každú dušu len dočasný. O tom som presvedčený. Tá ilúzia večnej existencie zla v materiálnom svete je len preto, lebo Boh stále rodí nové duše, a tie si volia cestu poznania... chcú byť rovnakými superhrdinami ako ich milovaný Otec-Boh. No každý výlet v matérii raz skončí. Žiadny štúdijný kurz netrvá večne. Večná je len láska a pre tú su duše stvorené, pre vzájomnú Lásku k Bohu.

A existujú bytosti, výtvory z pekiel, egá ktoré stále túžia po zle a lžiach. Ak by to tak nebolo tak voľby časti ľudí aj negatívnych entít by sa menili smerom k Bohu. Zatiaľ to tak nie je.

Myslím, že náš život je príliš krátky, aby sme mohli posudzovať procesy, ktoré môžu trvať tisícky životov. Okrem toho žiadna duša (človeka, anjela alebo démona) nerozhoduje sama o tom, kam bude inkarnovaná, na aké miesto, do akého tela, do akej psychiky a do akých celkových podmienok. Démonické túžby môžu prejsť do ďalšieho života, ale môže dostať také telo a taký život, ktorý ho bude fackať a nútiť zamýšľať sa. Ide o to, že v budúcom živote nebudeme mať túto svoju psychiku, ale celkom inú. Ak sa dnes niekto cíti dominantným a panovačným, tak v budúcom živote môže byť slabochom a smoliarom, podľa toho ako sa správal. Skrátka naša dnešná psychika, charakterové vlastnosti, to všetko zomiera s telom, ostávajú len túžby. V ďalšom živote bude iné telo, iná psychika a iné charakterové vlastnosti, len túžby z minulého života sa budú ozývať. Práve preto ani netušíme, akou identitou vlastne sme ako duša, aké sme mali vlastnosti a charakter, kým sme boli u Boha, čo sme cítili a prežívali. Tieto naše ľudské identity, to je panoptikum rozmanitostí. Je to defilé podivných snov, z ktorých sa duša prebúdza a hneď upadá do ďalšieho. Ale dôležité nie sú sny, ale reálny život duše a reálny duchovný svet, v ktorom žije v Božej prítomnosti.

Tých 95% nevysvetliteľnej, nami aj našimi prístrojmi nevnímateľnej, no gravitačne vypočítateľnej "tmavej hmoty" je v podstate ten pozitívny svet a stvorenie a má svoje vlastné zákony (napr. na planétach nikdy nie je noc, alebo neexistuje tam mínus, všetko je plus) no to by sme museli preberať veľmi dlho......Smrti sa nemôže vyhnúť nielenže žiadna materiálna ale žiadna bytosť. To je takzvaná prvá smrť ktorá je len bežným prechodom do inej formy v procese. V pozitívnom stave bytia je to vedomá činnosť. Ak chcú ísť niekde do iných podmienok tak odpadne starý obal("skafander") a "oblečú" si iný.

Ve starých severských bájích je popisován život v Hyperboree. Nikdy tam nebyla tma a neumírali tam lidé. Říkalo se jim světlí lidé. Umírali jenom, ti, kteří svůj život považovali za naplněný. Aby mohli umří museli odejít pryč z Hyperborey. V legendách je toho víc, ale toto mězaujalo nejvíc.