Izrael schválil kontroverzný zákon o národnom štáte

19. júla 2018

Zákon ustanovuje „celý a jednotný“ Jeruzalem ako svoje hlavné mesto.

• Izraelský parlament schválil zákon, ktorý krajinu definuje ako "národný štát židovského ľudu".
• Text zákona, ktorý bol schválený pomerom hlasov 62 ku 55, robí z hebrejčiny izraelský národný jazyk a uvádza, že „židovské osady (v Izraeli) sú v národnom záujme“.
• Kritici považujú zákon o národnom štáte za diskriminačný.

Premiér Benjamin Netanjahu hovoril o „rozhodujúcom momente“ v dejinách štátu Izrael. 122 rokov po tom, čo Theodor Herzl zverejnil svoju víziu židovského štátu, "týmto zákonom sme zakotvili základný princíp našej existencie. Izrael je národným štátom židovského národa a rešpektuje práva všetkých občanov." Nežidovskí poslanci na druhej strane hovorili o „zákone o apartheide“ a „rasistickom zákone“. Približne dvadsať percent populácie tvoria takzvaní arabskí Izraelčania.

Arabčina by už nemala byť oficiálnym národným jazykom

Po silnej kritike - vrátane od prezidenta Reuvena Rivlina a generálneho prokurátora Avičaja Mandelblita - boli centrálne pasáže zmiernené. V pôvodnej verzii by mala mať komunita možnosť mať obyvateľov „rovnakej viery a národnosti, aby sa zachoval exkluzívny charakter komunity“. Po rokovaniach medzi Netanjahuom a ministrom školstva Naftali Bennettom sa dospelo k tejto formulácii: „Štát považuje rozvoj židovských komunít za národnú hodnotu a bude podporovať a presadzovať ich zakladanie a konsolidáciu.“

--

Zákon je urážkou pätiny populácie. Arabskí Izraelčania sa právom cítia vylúčení týmto odmietnutím, ktoré sa stalo zákonom. Diskriminácia je teraz povolená, práva menšín už nemusia byť rešpektované. Tento zákon je zároveň zradou Deklarácie nezávislosti, ktorá bola prijatá pred 70 rokmi pri založení krajiny. Hovorí sa v ňom, že štát garantuje „sociálnu a politickú rovnosť všetkým svojim občanom bez rozdielu náboženstva, rasy alebo pohlavia“. Tento sľub bol teraz porušený.

Týmto zákonom sa nacionalistický nárok pretaví do praktickej politiky; Túto politiku reprezentuje pravicový konzervatívny premiér Benjamin Netanjahu. Rok pred plánovanými voľbami sa vďaka dobrým číslam z prieskumov cítil byť dostatočne silný na to, aby presadil roky diskutovaný plán – tesnou väčšinou 62 hlasov v 120-člennom Knesete.

Veľa teraz závisí od praktickej implementácie a výkladu zákona, či sú napríklad zakázané nákupy nehnuteľností arabskými Izraelčanmi v židovských komunitách alebo v budovách mešít a či je obmedzená sloboda usadzovania arabských občanov. Najvyšší súd je znovu vyzvaný. V Izraeli sa často staval do pozície poslednej bašty obrany liberálnych hodnôt.

--

Čo dodáť?

Že pri najväčších demonštráciách v histórii Izraela, ktoré pokračujú už od marca tohoto roku, ide práve o protesty proti odstráneniu / oslabeniu právomocí Najvyššieho súdu, iniciované a schválené Netanjahuou vládou. Teda o oslabenie právomocí poslednej inštitúcie, ktorá bola protiváhou programu tejto vlády.

A že po dnešnom útoku HAMAS nastane s istotou posun aj v tejto súvislosti.