3.10.23

Ústavný súd: Časť Trestného zákona o prepadnutí majetku je v rozpore s ústavou

Časť Trestného zákona týkajúca sa povinného trestu prepadnutia majetku je v rozpore s Ústavou SR. Rozhodol o tom v utorok Ústavný súd (ÚS) SR. Dve ustanovenia Trestného zákona napadla v roku 2021 skupina poslancov Národnej rady SR, prevažne za stranu Smer.

„Ústavný súd dospel k záveru, že povinnosť súdu uložiť v taxatívne vymedzených prípadoch trest prepadnutia majetku nie je spôsobilá učiniť zadosť referenčným normám, princípom ústavy a relevantnej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora,“ uviedol predseda ÚS Ivan Fiačan. „Takáto povinnosť totiž odporuje princípu primeranosti trestov, keďže požiadavku uloženia trestu, ktorý je v konkrétnych okolnostiach veci primeraný a spravodlivý, nahrádza nevyvrátiteľnou domnienkou, že v taxatívne určených prípadoch je primeraným a spravodlivým vždy iba trest prepadnutia majetku,“ skonštatoval.

ÚS pritom vo všeobecnosti nepovažuje za opodstatnené vylučovať trest prepadnutia majetku z katalógu dostupných represívnych nástrojov, pokiaľ spĺňajú základné ústavné parametre. Nesmie však ísť o spôsob, ktorý sa požiadavkám primeranosti celkom zjavne vymyká. Na otázku o účinkoch rozhodnutia ÚS Fiačan uviedol, že „derogačný nález ÚS sa nedotýka právoplatných a vykonaných trestov prepadnutia majetku“.

Príslušné ustanovenia Trestného zákona určujú, že súd je povinný uložiť trest prepadnutia majetku v daných prípadoch. Tie sa týkajú drogovej trestnej činnosti, legalizácie výnosu z trestnej činnosti, založenia a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny, prijímania úplatku či podplácania. Prepadnutie sa pritom týka aj legálne nadobudnutého majetku.

Poslanci v podaní na ÚS namietali, že napadnuté ustanovenia „odnímajú súdu výlučnú právomoc rozhodovať o treste, keď túto právomoc nahrádzajú obligatórnou povinnosťou uložiť trest prepadnutia majetku bez zohľadnenia zásad ukladania trestov“. Takto uložený trest činia potenciálne krutým, resp. neprimeraným a nespravodlivým. Zároveň podľa poslancov takýto trest môže v konkrétnych okolnostiach veci predstavovať neprimeraný zásah do vlastníckych práv.

Na prepadnutie majetku v prospech štátu bol v roku 2019 v mediali­zovanej kauze neodvedenia dane a poistného odsúdený podnikateľ Ladislav Bašternák.

15.10.23

Povinné prepadnutie majetku nepatrí do právneho štátu

Ústavný súd po viac ako dvoch rokoch od podania návrhu skupiny poslancov konečne rozhodol o neústavnosti trestu povinného prepadnutia majetku. A rozhodol správne. Súdy boli doteraz povinné pri uznaní viny z niektorých trestných činov uložiť trest prepadnutia celého majetku páchateľa – aj v prípadoch, keď mal majetok legálny pôvod.

Prekvapivo dlhé trvanie tejto zjavnej nespravodlivosti ukončil až Ústavný súd. Po rovnako prekvapivo dlhom posudzovaní pomerne jednoduchej záležitosti vyhlásil dané ustanovenie Trestného zákona za protiústavné, pretože odporuje princípom právneho štátu.

/zamknutý článok/