aj keď je tu možnosť volieb démonickej identity voliť si inkarnácie len do ďalších negatívnych svetov, no každopádne aj to je len dočasné do ukončenia pádu. To už je riadené pravidlami neustálej inkarnácie do stále nových procesov, priestorov, časov.

Tu by som povedal, že démony vždy robia nejaké chyby a veci sa obyčajne nedejú presne tak ako si predstavujú. Vždy schytajú nejaké opičie laby. Chytráčili oni a chytráčil Boh. Môžu si síce želať vtelenie do negatívneho sveta, ale všetky okolnosti tela, ducha a prostredia, do ktorého vojdú, jednoducho neustriehnu. Keďže Boh miluje svoje čisté duše, nedopustí, aby vznikla takáto slepá ulička, ktorá by z niekoho spravila úspešného démona na celú existenciu vesmíru. T.j. aby čistá duša uviazla v zacyklenom negatívnom scenári. To by sa musela znova inkarnovať do nového stvoreného vesmíru, a to pri dobe v bilionoch rokov mi príde ako zbytočné mučenie. Život jedného vesmíru by mal na exkurziu duše bohato stačiť, aby sa jej pseudoegá očistili a prešli znova do fázy svätosti.

Napadlo mi aj také, že niektoré bytosti v matérii plnia hierarchicky vyššie úlohy scenáru, a preto ich misia v negatívnom alebo pozitívnom stave môže trvať dlhšie. Úloha niektorých anjelov alebo démonov môže byť práve taká, že riadia degradačné procesy a iní zase rozvojové a regeneračné procesy na civilizácie. Ale zrejme len jeden jugový cyklus (4 jugy). Alebo možno aj viac (1 deň Brahmu trvá 1000 jugových cyklov). A život Brahmu má trvať desiatky tisíc takýchto "dní", čo je život jedného vesmíru v multivesmíre.