Zora 21.11.2023 23:11 Zobraziť v diskusii

Re: Krása pre dušu i múdrosti pre myseľ z dávnych liet

Andrej Sládkovič: Nehaňte ľud môj

[32]


Nehaňte ľud môj, že ľud je mladý,

klebetárski posmievači!

V mladom sa veku ide do vlády,

starému sila nestačí;

keď predkov nemal — a či ich nemal,

ktorí prežili čas zlatý? —

čo bys’ sa mu ty zato posmieval?

Na potomkov on bohatý.


Nehaňte ľud môj! že nemá dejov

slávy svojej minulej sklad;

on ešte peknou kvitne nádejou,

budúcnosť má jeho poklad:

Počuješ bájne hlasy povestí?

Hovoria tie, keď čas čuší,

zázračný z nich on svet má vyviesti,

budúci svet v nich on tuší.


Nehaňte ľud môj, slepí sudcovia!

že ľud môj je len ľud sprostý;

často sú múdri hlúpi ľudkovia

dľa súdu svetskej múdrosti:

Počuješ? Spieva slovenské pole,

spievanky zrodia Homérov;

len ľúbosť útlu spievajú hole,

no budú aj bohatierov. —


Nehaňte ľud môj, ústa nečisté!

že odhodok on je hlúpy;

múdrosťou jeho vykúpení ste

a ešte vás raz vykúpi!

Či nepočuješ slová rozumné,

čo deň po dni opakuje?

Večné v nich pravdy, hlboké, umné;

ten ľud vedu si hotuje.


Nehaňte ľud môj! že je len malý,

že nevládne celým svetom.

Kde telo ducha k zemi nevalí,

tam duch lieta ľahším letom.

Na helénsky že ľud si spomnite —

duch si svet vlastný utvorí;

či v žaludi hôr zárod vidíte?

Nie! — no viďte dubísk hory!


Nehaňte ľud môj! že je chudobný,

že kraj biedny, smetisko má;

to je blud! má svet sebe podobný,

má hory, rieky, zlato má! —

A keď by nemal? — ale má hlavy,

má obchodu silný zárod. —

Alebo či sú čriedy a bravy

a koniarne komus’ národ?


Nehaňte ľud môj! že je ľud tichý,

že rád trpí, že je slabý; —

pravda, surovej on nemá pýchy,

nie je v zápasoch pochabý.

Vy to neviete, že duch národov

práve takú povahu má:

keď má vystúpiť s činnou slobodou,

najprv ticho myslí, dumá. —


Nehaňte ľud môj! že úcty nemá,

že ľud môj je potupený. —

Slávnejšie ešte svet tupí plemä,

nuž kto je tam zhanobený? —

Ach, zlé sú časy! na všetky strany

svet žertvuje bohom zlatým. —

Ale nechaj mi národ bez hany;

národ patrí k veciam svätým!


--

[32] Báseň prvý raz uverejnená v Orle tatránskom I. 1845, č. 5, str. 33.

https://zlatyfond.sme.sk/dielo/147/Sladkovic_Kratsie-basne/32

Táto stránka je náhľadom príspevku fóra Kriticko-spoločenský blok KSB. Viac o fóre.