Andrej Devjatov, 27.11.2023

Mobilizačná ekonomika je vojna

To, čo sa deje v Izraeli, je len ventil na uvoľnenie zbytočného tlaku v spoločnosti. Židom sa do vojny nechce. Kde je teda vlastne vojna?

Tu je tretia možnosť: z Afganistanu postúpia bojovníci ISIS, prekročia hranice a pôjdu na sever. Tu máš novú vojnu.

Turkménsko nemá armádu. Ďalší je Kazachstan, kde tiež nie je armáda, ale niečo tam je... A to je obrovská stepná polopúštna scéna, na ktorej sa dajú viesť vojny. Tam by to mohlo byť.

Mobilizačná ekonomika je vojna.

Je to veľká veľká vojna. Ale s kým? S kým?

Vojna, ktorá prebieha, eskalácia na Ukrajine? Nie. Nie je tam žiadny útočný potenciál.

Subtílnosť situácie spočíva v tom, že je to zugzwang: každý krok zhoršuje pozíciu. Preto sa nič nerobí. Naši šéfovia čakajú, že Ukrajina urobí nejaký krok. Ukrajina neurobí žiadny krok. Ona, táto Ukrajina, nikdy nezačala protiofenzívu, nikdy nebola zmapovaná oblasť prielomu, nikdy nebolo rozhodnuté o útočnej operácii. Žiadna nebola!

Ukrajina, tá nemá čím útočiť. Nie v tom zmysle, že nemá zbrane, ale v tom zmysle, že nemá personál. Nemá kto vytvoriť zoskupenie. A potom opäť, ofenzíva Ukrajiny musí mať nejaký cieľ. Kde útočiť, za akým účelom? Neexistuje žiadny cieľ. Ukrajinská protiofenzíva nemá žiadny cieľ! Cieľom je vytlačiť Rusov z tých nových území? Môžete si stanoviť takýto cieľ, ale nie je možné ho splniť. Vyradiť Rusov z území, na ktorých teraz stoja. Je to nemožná úloha. Nemožná. A Rusi si sadli, rozmiestnili obranu, postavili zákopy, zaplatili peniaze a povedali: “Seďte" A odovzdali aktivitu Ukrajincom. Vraj postupovali, ale postupovať prestali.

-

A.P.