V posledných dňoch sme sa rozlúčili s 2 významnými osobnosťami.

ZOMREL JÁN SEMAŇÁK

TEXT LENKA MAYEROVÁ / 18.01.2024

V stredu 17. januára nečakane umrel zakladateľ a majiteľ vydavateľstva Torden, úspešný podnikateľ a srdečný človek Ján Semaňák. Posledná rozlúčka sa bude konať 22. januára o 14. hodine na Novom cintoríne v Kežmarku.

Sedemnásty január 2024 sa stal smutným dňom nielen pre vydavateľstvo TORDEN, ale aj pre našu redakciu Extra plus, pretože nečakane odišiel zakladateľ a majiteľ vydavateľstva Torden, úspešný podnikateľ a srdečný človek Ján Semaňák. 

Rozhovor s Jánom Semaňákom si môžete prečítať tu /vyšiel v posledných 2 číslach, vo februárovom čísle mala nasledovať tretia časť/:  SVET RIADIA CHORÍ NEĽUDIA (2) prvá časť: https://www.extraplus.sk/clanok/svet-riadia-chori-neludia

Narodil sa 25. mája 1964 v Kežmarku, kde žil so svojou manželkou Máriou. Študoval na Strojníckej fakulte TU Košice, diplom MBA získal na CU v Bratislave, no najviac si cenil otcovu školu zdravého rozumu. Bol najstarší z deviatich súrodencov. Jeho priatelia a známi ho poznali ako dobrosrdečného optimistu a perfekcionistu. Hovoril, že je ako orol, ktorý rád lieta sám, bol mu sympatický vlk na súši a delfín vo vode. Mal rád svoju prácu, rodinu, prírodu a knihy. Ľudia o ňom hovorievali ako o vizionárovi a inovátorovi, večne hľadajúcom nové méty. V roku 2002 spolu s manželkou Máriou založili úspešnú rodinnú firmu KARLOFF, ktorá sa zaoberá predajom prémiových produktov v alkoholovom odvetví. Produkty spoločnosti získali mnoho významných ocenení za chuť, ale aj za dizajn. Jeho lídrom sa stal TATRANSKÝ ČAJ, ktorý z dôvodu narastajúceho exportu dostal globálny názov TATRATEA. Pred časom odovzdal firmu svojmu synovi a dcére.

V roku 2017 založil vydavateľstvo krásnych kníh TORDEN, ktoré sa sústreďuje na publikácie s iným uhlom pohľadu, nech ľudia poznajú pravdu, pretože tá ľudí oslobodzuje. Stretnutia s ním boli mimoriadne poučné, nakoľko disponoval obrovským prehľadom, vedomosťami i múdrosťou. Pôsobil tajomne, pretože dobrého poslucháča dokázal cez diskusiu preniesť do úplne iného sveta. Založením vydavateľstva urobil obdivuhodný skutok, pretože prináša ľuďom nádej, že svet nie je čiernobiely. Hovorieval, že život musí byť v rovnováhe, že keď zarábate, musíte sa vedieť aj podeliť. V novembri 2022 odišiel z postu riaditeľa vydavateľstva TORDEN. V jeho prítomnosti som strácala pojem o čase, pretože rozprával to, o čom iní mlčia. Napriek tomu, že mal povesť tvrdého biznismena vzbudzujúceho rešpekt, v jeho vnútri sa skrývalo dobré a láskavé srdce. Hoci pôsobil veľmi uhladene a konzervatívne, vedel sa z chuti zasmiať a spoločnosť vedel pobaviť inteligentným humorom. Janko - Česť Vašej pamiatke, budete nám chýbať!

--

25.1.24

Vo veku 98 rokov zomrel profesor Milan S. Ďurica

Dnes krátko popoludní zomrel vo veku 98 rokov historik a salezián Milan S. Ďurica. Skonal vo svojom byte v Bratislave, odišiel v tichosti a na starobu, redakciu o tom informoval Jozef Rydlo.

Katolícky kňaz a profesor Padovskej univerzity Milan S. Ďurica patril medzi výrazných predstaviteľov slovenského exilu, jeho kniha Dejiny Slovenska a Slovákov vyšla postupne až v šiestich vydaniach (naposledy v roku 2021) a patrí medzi najpredávanejšie knihy svojho žánru u nás. Touto knihou a svojim dielom vyvolal Ďurica po roku 1989 ostrú polemiku medzi slovenskými historikmi, zúčastnil sa niekoľkých verejných debát, napriek tvrdej polemike vystupoval s rešpektom k svojim oponentom. Ďurica sa usiloval o iný výklad moderných slovenských dejín, vymedzoval sa voči dedičstvu a vplyvu historikov z obdobia komunizmu, ktorých Ďurica kritizoval za ich výklad dejín. Ďurica bol zase kritizovaný za jeho hodnotenie zodpovednosti a osobnosti Jozefa Tisa, slovenskí historici ako Ľubomír Lipták či Ivan Kamenec mu vyčítali apologetický charakter diela.

K zásluhám profesora Ďuricu patrilo, že slovenskú historiografiu obohatil o prácu so zahraničnými archívmi, často čerpal z talianskych a vatikánskych archívov, ktoré dovtedy u nás neboli známe.

K jeho práci patrilo aj to, že k téme Slovenského štátu a osobnosti prezidenta Jozefa Tisa zastával osobne angažovaný postoj, napríklad knihu Jozef Tiso. Životopisný profil zakončil výzvou na jeho svätorečenie. V svojom diele sa usiloval dokázať, že prezident Tiso neniesol zodpovednosť za deportácie slovenských židov, tú podľa neho niesli iné orgány vtedajšieho štátu.

Ďurica sa narodil v roku 1925 v Krivanoch, v roku 1943 vstúpil do rehole saleziánov, emigroval a za katolíckeho kňaza bol vysvätený v roku 1956 v Turíne. Študoval v Turíne, Ženeve a Louvaine, vyššie štúdiá a postgraduál absolvoval v Padove, Viedni, Kolíne a Bonne. Po roku 1956 sa stal profesorom teológie na Saleziánskej vysokej škole v Abamo Terme, od 60. rokov až do roku 1997 pôsobil ako profesor politických a ústavných dejín na univerzite v Padove, kde viedol aj katedru. Počas Druhého vatikánskeho koncilu pôsobil ako odborný poradca pápežskej komisie pre disciplínu kléru a laikov. Počas celého obdobia komunizmu udržiaval kontakt so Slovenskom, aj slovenským exilom.

V roku 1998 sa presťahoval na Slovensko, už predtým – od roku 1993 – pôsobil ako profesor cirkevných dejín na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, prispel k založeniu Slovenského historického ústavu v Ríme a Ústavu dejín kresťanstva. Na Vianoce 1970 stratil sluch a po 90-tke sa postupne utiahol do ústrania. Trinásteho augusta tohto roku by sa bol dožil 99 rokov.

Nech mu je zem ľahká a nech mu večné svetlo svieti!

--

Prof. Ďuricu som spomínala tu:

https://ksbforum.info/discussion/547/60000-herodesovia-nedavnych-storoci#latest