3.2.24

Pri oprave potrubia v Trnave natrafili na vzácnosť: Archeológovia jasajú! Konečne zaplnili posledné biele miesto

Posledné biele miesto na mape brán stredovekého opevnenia Trnavy zaplnili archeológovia v prvý februárový deň. Vo výkope po havárii vodovodného potrubia na Jerichovej ulici objavili pozostatky Malženickej brány, ktorej presné umiestnenie doteraz nebolo známe. Uviedol to pre TASR archeológ, dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave Erik Hrnčiarik.

"V jame sme zaznamenali zvyšky muriva, ktoré sa dali predpokladať, pretože tadiaľ pokračoval múr tehlového fortifikačného systému mesta," povedal Hnčiarik. Pri rozšírení sondy však zistili, že ide o unikátny kamenný múr, čo napovedalo, že išlo o niečo dôležitejšie. "Narazili sme na základy Malženickej brány, ktorá ako jediná doposiaľ nebola úplne preskúmaná," uviedol.

Vznikla v stredoveku súčasne s výstavbou hradieb, no najneskôr začiatkom novoveku bola zamurovaná. Dôvodom podľa Hrnčiarika bola potreba zvýšenej ochrany kráľovského mesta Trnava. Považuje za významné, že pri výkope odhalili aj toto zamurovanie. "Veľmi zriedka sa podarí zachytiť takúto archeologickú situáciu," konštatoval.

Trnavské stredoveké hradby mali dovedna štyri brány. Vlani sa rozsiahly výskum venoval Dolnej bráne na terajšom Námestí SNP, ku ktorej Trnavčania pristavali v 16. storočí práve z dôvodu bezpečnosti barbakan. Skúmali sa aj zvyšky Hornej brány na Štefánikovej ulici. O niečo ďalej na východ od nich bola Lovčická brána, aktuálne situovaná medzi múrom amfiteátra a obchodným centrom. Na náprotivnej strane mesta je Malženická brána, obe sú pomenované po obciach v blízkom okolí Trnavy.

Malženická brána mala podľa Hrnčiarika štandardné funkcie ako ostatné tri, predpoklad je, že bol pri nej padací most z vonkajšej strany. Široká bola zhruba osem metrov. Ňou vstupovala významná obchodná Česká cesta do Trnavy zo strany Záhoria od Prahy a cez Lovčickú vystupovala z mesta smerom na brod cez Váh v Seredi s cieľom v Budíne. Po zamurovaní Malženickej i Lovčickej brány bola podľa Hrnčiarika Česká cesta presmerovaná na Hornú a Dolnú bránu.

Ako uviedol Hrnčiarik, hoci išlo v prípade nálezu Malženickej brány o expresnú akciu, ide o významný poznatok do mozaiky dejín Trnavy. "Poznáme už presnú lokalizáciu, a tak pri neskoršej obnove Jerichovej ulice by mohlo prísť k jej náznakovej rekonštrukcii v povrchu cesty, ktorá ponad Malženickú bránu v súčasnosti vedie," dodal archeológ.

--

--

--

malžena, f. hist. apel. vo forme duálu manžel a manželka, v sloven. dnes manžel, manželka, v náreč. i malžen, SSN II., apel. manžel doložené v 16. stor., apel. malžen v 17. stor., HSSJ II. (stčes. malžena, malženka manželka, dnes v češt. manžel, poľ. małżonka, małżonek manželka, manžel, hist. apel. malžen zachované aj v morav.-valas. náreč., Mch.). – Malga 1113, Manigha 1307, Maniga, Malženicze 1773, dnes Malženice, obv. Trnava; pôv. zrejme Kultúra slova, 2012, roč. 46, č. 4 215 Malženica; názov utvorený od koreňa malžen- v slove malženstvo príp. -ica (ako v slove dvojica), čiže názov motivovaný veľkorodinou na čele s manželmi bez zaužívaného vedúceho postavenia muža vo veľkorodine; neskôr topon. príp. -ice vznikla forma názvu Malženice, ktorá sa už v stredoveku zaužívala. Obec v stredoveku mala paralel. názov Maniga (p. dokl. Manigha 1307) zrejme z hist. nem. apel. Manige, dnes Menge hojnosť, množstvo (k etym. p. Kluge); výklad má oporu v názve neďalekého majera Vaniga (Waniga 1229), dnes časť obce Žlkovce, VSO III. 393, utvoreného z hist. nem. adv. veinig, veinag (k tomu Kluge 852) „niečoho menej, málo“, prenes. „menej výnosná pôda, menej úrodná“, čiže ide o názvy s protikladným významom motivované odlišnou kvalitou úrodnosti chotárov, ktorú iste stanovili odborníci nem. pôvodu; výklad hist. názvov Vaniga a Maniga zo stgerm. lexiky potvrdzuje údaj, že obec dnes nazývanú Žlkovce na zač. 13. stor. dosídlili nemeckí hostia (k tomu VSO III. 393).

1113 - myslí sa tým dôležitá Zoborská listina, ktorá sprostredkúva existujúce obce a ich názvy začiatkom 12. st.

--