Podstatu článkov (a nielen týchto dvoch) O. Četverikovej vidím v tom, že ukazujú ako sa dlhodobo, ale aj v priebehu niekoľkých desaťročí úspešne darí "vedeckým" a "duchovným" "elitám" ovplyvňovať vedomie ľudstva nimi želaným smerom. Svetonázor autorky je v tomto zmysle vedľajší a nič nemení na faktoch, ktoré doviedli ľudstvo do aktuálneho stavu. Jej články poukazujú na korene, príčiny a čiastočne i ciele mnohých hlavných myšlienkových prúdov dneška (a aj to, že sa za ne často len vydávajú). Náboženstvá a filozofia sú nástrojmi riadenia - a to je oblasť, ktorú O.Č. s prehľadom dokumentuje.

"Adamov pád", dedičný hriech či trojjedinosť v cirkevno-náboženskom zmysle sú len príklady obrazov, starostlivo zasadených hlboko do (pod)vedomia ľudí (a nielen "veriacich") a veľmi účinne prispievajú k ich neštruktúrnemu ovládaniu. V týchto dvoch konkrétnych kapitolách knihy je o.i. ukázaná priama súvislosť medzi medzi koncepciou "prirodzeného výberu" (ktorá sa síce nie pod týmto názvom, zato ale v praxi uplaťňuje v prakticky každej oblasti života spoločnosti) a eugenikou - aktívnym výberom jedincov na "ďalší chov" na základe "prospešnosti" pre spoločnosť a z nich vyplývajúceho rozdelenia ľudí na "prínosných" a " zbytočných". V konečnom dôsledku je ale aj táto koncepcia, odhliadnuc od štruktúrne prevádzkovaných aktivít - sterilizácií a masového vyvražďovania "nežiadúcich" rôznymi metódami - súčasne prvkom pre ideologickú kontrolu a usmerňovanie v zmysle cieľov autorov projektu.

Je to ukážkový prípad metodiky "programovania budúcnosti", keď evolúcia človeka podľa Darwina je síce nelogická a nepodložená, ale tým, že bola umelo zavedená do vedomia ľudstva, sa stáva realitou, na základe ktorej konajú a zmýšľajú milióny ľudí.