TEXT: ŠTEFAN NIŽŇANSKÝ

12.03.2024

KANDIDÁTSKA JEDENÁSTKA

Priznávam sklamanie, že sa do prezidentských volieb 2024 v Slovenskej republike prihlásilo „iba“ jedenásť kandidátov. Na riadnu zbojnícku družinu je to málo, dokonca to nestačí ani na zástup apoštolov. Akurát tak na futbalovú Klapzubovu jedenástku. Od týchto hráčov by však nebolo možné očakávať ťah na jednu bránu. O kreslo hlavy štátu chcú v sobotu 23. marca 2024 zabojovať Andrej Danko, Patrik Dubovský, Štefan Harabin, Igor Matovič, Krisztián Forró, Marián Kotleba, Milan Náhlik, Róbert Švec. A okrem nich sa v politickej súťaži bude o priazeň verejnosti uchádzať ešte trojlístok Ján Kubiš, Ivan Korčok a Peter Pellegrini.

Na opačných stranách barikády

Na dnešnom Slovensku je možné všetko. Nie je vylúčené, že sa môže objaviť obdobné volanie – ako v roku 2019 – po niečom „mimoriadnom“ (čo sme tu ešte nemali). Afroameričana ako Barack Obama v politike nemáme. A komediant Jozef Pročko sa po stopách Volodymyra Zelenského ešte nevydal. Podľa toho by mal pre značný elektorát najväčšiu šancu uspieť asi Igor Matovič, ktorý ohlásil svoju kandidatúru ako posledný. Vraj mnohých prekvapil. Mňa osobne nie. Veď od prvého dňa v politike sme videli, že je schopný všetkého. Teraz má za sebou dokonca veľkú silu v osadách, ktoré ho velebia už ako „bieleho vajdu“. „Lačho džives, pačivale Roma!“ – prihovoril sa na sociálnej sieti rómskym voličom pred parlamentnými voľbami. Ozaj, pozná niekto výsledky vyšetrovania predvolebnej korupcie a ovplyvňovania v osadách?

Najväčšia mediálna pozornosť sa sústreďuje na trojlístok Kubiš – Korčok – Pellegrini. Tiež fokus stávkových kancelárií, ratingových agentúr a politológov, ako i záujem zahraničných kryptokruhov. Možno aj domácich voličov a rovnako držiteľov slovenského pasu, ktorí trvale žijú či zarábajú vo svete. Tých všetkých, čo kalo aj nekalo ovplyvnili zvolenie Čaputovej za prezidentku a ktorí budú chcieť navoliť Slovákom svojho – teda zase najnevhodnejšieho – kandidáta. Čierneho Petra drží v rukách podľa môjho odhadu diplomat Ján Kubiš. Lebo je slušný, dobre vychovaný diplomat, nehodiaci sa do arény politických gladiátorov. Favoritmi sú najvýraznejší reprezentanti politickej scény, stojaci na opačných stranách barikády: Ivan Korčok, slúžiaci od roku 1992 v diplomacii všetkým doterajším vládam, a Peter Pellegrini, ktorý má viac výhod ako len jamky na lícach. Podstatná časť voličov berie prezidentské voľby ako niečo, k čomu ich začiatkom porevolučných 90. rokov priviedol Jozef Oklamčák súťažami krásy Miss a Mister Slovenskej republiky.

Kupci v chráme demokracie

Je pravdepodobné, že budeme svedkami mediálnych i spravodajských hier. Veď prečo inak by sa hlásili potrimiskári s preferenciami nižšími ako ranné marcové teploty? Rozbíjať jednotu blokov, vydierať, predávať či vymieňať svoje „isté“ hlasy za väčšie alebo menšie trafiky. Len málo zasvätených vie, že niektorí jedinci môžu zarobiť viac za odstúpenie ako za kandidatúru... Spomeňme si na podraz, ktorým v ostatných prezidentských voľbách liberál Robert Mistrík (SaS) po spoločnom januárovom obede s Matovičom rozprestrel 26. februára 2019 modrý koberec Zuzane Čaputovej na jej módne mólo v kancelárii prezidenta republiky. Nie náhodou mu kampaň robila reklamná agentúra Komplot... Kupci v chráme demokracie sa však môžu aj prerátať. Takýmto je načim pripomenúť prezidentské voľby v roku 2004. Ako jasný favorit pravice, zástanca amerických záujmov v Európe kandidoval v roku 2004 istý „modrý diplomat“ Eduard Kukan. Do druhého kola však nepostúpil o 3 644 hlasov! Pravicovým, kresťanským, konzervatívnym aj liberálnym voličom slovenských i maďarských strán vytreli kocúra Vladimír Mečiar s Ivanom Gašparovičom.

Rok 2024 bude pre svet „volebným superrokom“. Ešte nikdy sa nestalo, aby sa v 78 krajinách sveta konali v jednom roku voľby, ktorých výsledky sa priamo dotknú takmer štyroch miliárd ľudí. Nečudo, že nevyspytateľných výsledkov sa najviac obávajú mediálne málo známi, no o to vplyvnejší šediví muži v tme. Svet sa môže zásadne zmeniť. Naše malé Slovensko v tom však žiadnu úlohu hrať nebude...

Tiene za oponou slovenskej politiky nenechali nič na náhodu. Do prezidentskej kampane naaranžovali priamo Ústav pamäti národa i s vyslaným tykadlom – Patrikom Dubovským. Tento historik chce byť vraj „alternatívou aj pre voličov Harabina či Danka“. „Zámerom mojej kandidatúry je pritiahnuť k voľbám časť voličov s konzervatívno-demokratickým zmýšľaním a hodnotami,“ priblížil Dubovský. „Chcem prispieť k porážke Pellegriniho!“

Spasiteľ opozície

Naši „experti“ varujú pred mimoriadne špinavou kampaňou. Prvé náznaky sa už objavili voči spasiteľovi opozície Korčokovi. ÚPN však pohotovo reagoval na informácie, podľa ktorých mal prezidentský kandidát Ivan Korčok v minulosti spolupracovať s komunistickou Štátnou bezpečnosťou. „Na sociálnych sieťach sa objavili dokumenty, ktoré mala v polovici 80. rokov 20. storočia vytvoriť komunistická tajná polícia – ŠtB. Tieto dokumenty sú podvrh!“ napísal ústav. Ó, aký to obrat! Doslova salto mortale... V počiatkoch našej samostatnej štátnosti v 90. rokoch totiž ÚPN tajne podsúval kompromitujúce materiály a informácie cez podkupných novinárov či nastrčených panáčikov, aby politikov a osobnosti verejného života likvidovali obvineniami, osočovaním a lustračnou kompromitáciou.

Obaja favoriti položili na misky váh svoje hodnoty. Expremiér a súčasný predseda parlamentu, šéf strany Hlas-SD Peter Pellegrini razí myšlienku: „Dajme Slovensku lepší život, pokoj a dôstojnosť. Už to veľmi potrebuje.“ Jeho predpokladaný súper v druhom kole, profesionálny diplomat – Ivan Korčok – pri štarte kampane vyhlásil: „Budem protiváhou tejto vládnej koalícii!“ Hlasná, hlásna trúba studenej občianskej vojny. Žiadny prezident všetkých občanov Slovenska. Iba a len prešedivenejšia kópia popradského Dobrého anjela Kisku a Popolušky z pezinskej skládky Čaputovej.

Nedajte sa nachytať, vážení čitatelia, politici budú zase sľubovať kadečo a tvrdiť čokoľvek. Stále platí, že Deň vtákov bude až 1. apríla!

--

Autor bol okrem iného šéfom STV.