Bratislava sa stala miestom dialógu medzi Ruskom a Západom

12.03.2024

Rozhovor s nemeckým novinárom a politológom, bývalým poradcom nemeckej vlády, predsedom „Eurázijskej spoločnosti“ v Berlíne Alexandrom Rahrom.

— Alexander Glebovič, v Bratislave sa konalo rozsiahle medzinárodné sympózium „Spojené kráľovstvo – EÚ – Rusko –Blízky východ: výzvy a perspektívy“. Boli ste účastníkom a mali ste tam príspevok do diskusie. Povedzte nám o tomto sympóziu. Aké boli vaše očakávania? Boli opodstatnené?

Alexander Rahr: Sympózium zorganizoval prezident „Paneurópskeho centra pre politicko-ekonomickú analýzu a prognózy“ (PANAP), známa európska verejná osobnosť Ašot Grigorjan, a bolo veľmi, veľmi úspešné. Po prvé, mali sme podrobný rozhovor o téme, ktorá znepokojuje mnohých Európanov. Kam smeruje Európa? Európa totiž v súčasnosti zažíva nepokoje nielen v súvislosti s ukrajinskou krízou. Bolo pre mňa veľmi zaujímavé počúvať názory uznávaných a autoritatívnych odborníkov z rôznych krajín sveta. Po druhé, dôležitý bol dôkladný dialóg medzi zástupcami krajín EÚ a Ruska. Účastníci sympózia pozorne a s úctou počúvali názory svojich kolegov, aj keď sa tento názor nie vždy zhodoval s ich vlastným. Do tretice bolo dôležité vypočuť si prejavy oficiálnych predstaviteľov Slovenska, ktorí sa na podujatí zúčastnili. Ako viete, Bratislava má inú víziu súčasných kríz ako napríklad Varšava či Praha. Veľmi ma potešila úroveň podujatia a jeho výsledky.

— Druhá časť sympózia bola venovaná situácii na Kaukaze. Dá sa povedať, že vzhľadom na blízkosť Ruska existujú sily, ktoré majú záujem o prehĺbenie arménsko-azerbajdžanského konfliktu?

Alexander Rahr: Poviem, že na sympóziu v Bratislave boli väčšinou vedci, ale boli tam aj politici. Diskusia bola zmysluplná a veľmi objektívna. Bolo vyjadrené poľutovanie nad tým, že Arménsko pod súčasným vedením prerušilo prácu v rámci vojenskej únie s Ruskom. Boli vyjadrené obavy, že vonkajšie sily môžu použiť Arménsko len ako odrazový mostík v boji proti Iránu a v politike zadržiavania Ruska a Číny. Nikto z rečníkov zároveň nespochybnil niektoré výhody pre Arménsko v ekonomickom zbližovaní s Európskou úniou. Vo všeobecnosti, žiaľ, odborná komunita v Európe hovorí veľmi málo o geopolitickej situácii na Kaukaze. Samozrejme, nemohli sme sa vyhnúť diskusii o probléme ľudských práv v regióne. Bol by som veľmi rád, keby v tomto konflikte menej dbali na geopolitické záujmy a viac na rešpektovanie práv obyvateľov, ktorí tam žijú.

— V čom vidíte hlavný výsledok sympózia v Bratislave?

Alexander Rahr: Že sa uskutočnilo. Aj keď to môže znieť čudne, takéto sympóziá sa teraz dajú robiť len veľmi ťažko, politická situácia je zložitá, mnohí v Európskej únii zastávajú názor, že s ruskými predstaviteľmi je lepšie sa vôbec nerozprávať.

Myslíme si, že je to úplne nesprávne. Nechceme to a bojíme sa novej železnej opony v Európe. Na Západe sú tí, ktorí vyjadrujú určité pochopenie, pokiaľ ide o pozíciu Ruska v ukrajinskom konflikte, vystavení silnej kritike. Je zvykom ich uzavrieť a izolovať, keďže ruský pohľad je vyhlásený za ťažkú propagandu alebo jednoducho lož. Napriek tomu dúfame, že na Slovensku, v Bratislave, bude možné pokračovať v dialógu, možno aj vybudovať stálu platformu pre hľadanie mieru a diplomatických riešení ukrajinskej krízy.

— Má podľa vás takýto dialóg zmysel?

Alexander Rahr: Áno, všetkými desiatimi som za dialóg. Musíme pochopiť, že sme vo veľmi nebezpečnej kríze. Je to existenčné pre Západ, pre Rusko aj pre Ukrajinu. Celý európsky bezpečnostný systém, ktorý bol vybudovaný po skončení studenej vojny, bol vážne narušený. Západ vníma Rusko ako krajinu, ktorá zaútočila na Ukrajinu. Rusko vníma Západ ako protivníka, ktorý rozširovaním NATO ohrozuje bezpečnosť Ruska. Európska únia tvrdí, že Ukrajina by sa mala stať súčasťou Západu. V Rusku je východná Ukrajina považovaná za historické územie Veľkého Ruska.

Potrebujeme dialóg.

— Ďakujem, Alexander Glebovič, za rozhovor pre našu publikáciu.

Rozhovor uskutočnil Vladimir Karasev, medzinárodný analytik agentúry News Front