Stanislava Moyšová

Bodky a hviezdičky medzi písmenkami / Ako inkluzívnosť vo francúzštine a taliančine komplikuje komunikáciu medzi ľuďmi

23. september 2023

Proti zavádzaniu inkluzívneho jazyka sa postavili poprední jazykovedci vo Francúzsku a v Taliansku.

Denník Postoj sa v posledných mesiacoch venoval téme inkluzívneho jazyka. Tento trend sa neprejavuje len slovenčine, ale razí si cestu aj v iných európskych jazykoch.

Jeho zástancovia väčšinou zdôrazňujú dva postupy, akým sa dá presadiť. Jedným je používanie zdvojených pomenovaní, napríklad učitelia a učiteľky namiesto generického učitelia, a druhým tzv. rodovo neutrálny jazyk, teda učiteľský zbor, alebo najnovšie, podľa úzu v administratívnych textoch Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, už aj učiteľstvo.

V niektorých európskych krajinách však zašli bojovníci za inkluzivitu ešte ďalej.

V posledných rokoch sa totiž v taliančine a vo francúzštine objavili z grafického hľadiska zvláštne slová, ktoré v hlave bežného používateľa jazyka môžu vyvolať prekvapenie a rozpaky. V istých textoch totiž figurujú také slová, ktoré okrem písmen obsahujú rôznorodé grafické znaky, najčastejšie deliacu bodku, pomlčku, hviezdičku alebo znak šva (ə). Tak sa napríklad môžeme stretnúť v taliančine s nápisom Ciao a tuttə(Ahoj, všetci) alebo vo francúzštine s oslovením Cher·e·s lecteur·rice·s (Mil.é.í čitatel.ia.ky).

Pre nezasvätenca ide o nanajvýš bizarný pravopis. Zasvätený, teda progresívny čitateľ však vie, o čo ide: tieto znamienka či grafémy sú symbolom boja proti dominantnému a jazyk ovládajúcemu generickému maskulínu, teda v danom prípade proti prídavnému menu tutti (všetci) alebo podstatnému menu lecteurs (čitatelia), ktorý doteraz označoval obe pohlavia v množnom čísle, ale forma je mužského rodu. Práve proti nemu zástancovia (a zástankyne) inkluzívneho pravopisu vyhlásili neúprosnú vojnu, ktorá sa začala pred niekoľkými desaťročiami.

Bojovníci za rovnosť v jazyku vychádzajú z tézy, že jazyk je založený na dialektike ovládajúceho a ovládaného subjektu, odráža mocenské vzťahy a zahmlieva prítomnosť žien (a v poslednom desaťročí aj iných „rodov“). Podľa tohto postulátu je logickým vinníkom práve v románskych jazykoch zaužívané generické maskulínum, lebo podľa niektorých psychokognitívnych štúdií si ľudia predstavia pod slovom lekári alebo spisovatelia väčšie zastúpenie mužov ako žien. Preto je potrebné z jazyka ho odstraňovať všade, kde sa dá.

Feminizácia, nové grafické znaky aj zámená

Prvým krokom vo francúzštine, ale i v taliančine bola tzv. feminizácia jazyka, keď sa začali používať novovytvorené ženské tvary v prípade niektorých povolaní, napríklad professeur – professeure, alebo écrivain – écrivaine (spisovateľ – spisovateľka). Vo francúzštine totiž v prípade mnohých profesií existovali len mužské označenia. V tejto oblasti slovenčina naskočila na vlnu rovnosti už dávno, veď ministerky,vedkyne a spisovateľky máme v jazyku od času, keď ženy začali tieto činnosti reálne vykonávať.

Treba však povedať, že snaha o feminizáciu za každú cenu občas prináša rozpačité výsledky, lebo sa zavádzajú novotvary, ktoré znejú cudzo, nezvyklo a majú samy osebe viacero významov. Príkladom môže byť ženský tvar maître de conférence (docent na univerzite) a jeho ženský náprotivok maîtresse de conférence (docentka, ale pri slove maîtresse cudzincovi napadne jeho najpoužívanejší význam, teda milenka).

Druhý stupeň ťaženia proti generickému maskulínu spočíva v tom, že sa používajú buď také výrazy, ktoré sú rodovo neutrálne, teda napríklad personnel de la police (personál polície) namiesto policiers (policajti), alebo také slová, ktoré svojou príponou neindikujú rod, teda sú obojrodové, ako napríklad académiques (vedci) bez mužskej prípony namiesto pôvodného chercheurs (výskumníci),kde znova figuruje generické maskulínum.

Treťou a nateraz poslednou ofenzívou voči tomuto nešťastnému slovnému tvaru je takzvaný inkluzívny pravopis. A tak si Taliani v uvítacích oknách niektorých webstránok môžu prečítať pozdrav ciao a tutt*, ciao a tutt@, ciao a tuttз, ciao a tuttə, kde všetky tieto grafické znaky dávajú čitateľom na známosť, že sa tu pozdravujú všetci, muži, ženy a najnovšie aj takzvaní nebinárni, teda takí, čo sa nestotožňujú ani s jedným z uvedených pohlaví.

Francúzi sa zasa v dokumentoch, ktoré vydávajú niektoré univerzity a najnovšie aj radnice istých miest, môžu stretnúť so zámenom iels (onyi),čo je hybrid zámen ils (oni) a elles (ony). Okrem toho sa na oznamoch univerzít začali objavovať exoticky vyzerajúce zlúčeniny mužského a ženského rodu, napríklad auteur.trice.s (autor.ka.i.y). 

Problém však je, že nikto poriadne nevie, ako sa tieto grafické bizarnosti, ktoré síce zahŕňajú mužský aj ženský rod, majú vyslovovať. Keď sa pozrieme na spomínaný zlúčený výraz auteur.trice.s (autor.i.ky) a mali by sme ho prečítať podľa pravidiel francúzskej výslovnosti, dostali by sme zvukovú podobu otörtris, čo je číry nezmysel.

Okrem toho takýto druh pravopisu spôsobuje hlavybôľ žiakom, ktorí sa mocujú s už aj tak náročným francúzskym pravopisom, a to nielen na základných, ale aj na stredných školách. Nehovoriac o cudzincoch, dyslektikoch a dysgrafikoch – pre tých je tento progresívny vynález hotovou nočnou morou. Tento štýl písania totiž začali presadzovať niektorí aktivistickí učitelia aj na štátnych školách, keďže najväčšie vydavateľstvo školských učebníc vo Francúzsku Hatier vydalo príručku inkluzívneho pravopisu.

Francúzska akadémia: Inkluzívne písanie ako smrteľná hrozba 

Reakcia prišla, síce oneskorene, ale predsa. Ako prvá sa ozvala Francúzska akadémia, slovutná strážkyňa čistoty francúzskeho jazyka, na ktorý si obyvatelia krajiny galského kohúta stále potrpia. Inštitúcia, ktorú Francúzi považujú za výsostnú autoritu, vo svojom otvorenom liste odsúdila tzv. inkluzívne písanie ako „smrteľnú hrozbu“ pre francúzštinu, ktorá vedie ku chaosu a k nečitateľnosti.

V roku 2021 zakázal minister školstva používanie takéhoto pravopisu obežníkom. Výuka pravopisu na školách sa teda teoreticky vrátila do normálu, no bizarné slová s bodkami medzi písmenami sa objavujú naďalej, napríklad v dokumentoch niektorých mestských úradov.

Preto bol v roku 2022 podaný návrh zákona pod názvom Zákaz inkluzívneho písania. Autori poukazujú na nezrozumiteľnosť tohto pravopisu a vyžadujú, aby texty, ktoré vydávajú mestské zastupiteľstvá ako reprezentanti štátnej moci, boli písané „klasickou“ francúzštinou, inak nebudú mať právnu moc.

Obhajcovia tohto prístupu, ako správni Francúzi hrdí na svoj jazyk a dejiny, sa okrem iného odvolali aj na edikt kráľa Františka I. z roku 1539. Následkom neho sa francúzština presadila ako úradný jazyk pod hrozbou, že právne listiny vyhotovené v kráľovstve po latinsky nebudú platné. Podobne ako František I., aj predkladatelia zákona dôvodili, že ak nejaká radnica vydá dokument v jazyku, ktorý nie je kodifikovaný a narúša porozumenie, dokument nemá byť právoplatný.

Natíska sa otázka, prečo tak dlho trvalo, kým sa niekto odvážil vysloviť kritiku týchto noviniek, ktoré sú z užívateľského hľadiska úplne nefunkčné. Dôvod je ten istý, ako v prípade akejkoľvek kritiky progresívnych fenoménov. Všetci sú ticho, veď nikto nechce riskovať, že bude onálepkovaný ako konzerva, a či nebodaj ako nepriateľ inkluzívnosti, žien a pokroku. A tak nejeden úradník či vysokoškolský pedagóg, ktorý síce s novodobými výdobytkami inkluzívneho jazyka nesúhlasí, ho aj tak v mailovej komunikácii použije, veď predsa tak píšu všetci.

Nezasvätení tomu nemôžu rozumieť

Podobný príbeh mal inkluzívny pravopis v Taliansku: i tam sa žiadna verejná inštitúcia dlho neodhodlala k jeho kritike. Naveľa-naveľa to urobila Accademia della Crusca, čiže pendant Francúzskej akadémie. Tú o vyjadrenie k inkluzívnemu jazyku oslovil výbor pre rovnosť šancí talianskeho Kasačného dvora. Jej stanovisko je jasné. Grafické znaky ako hviezdička (*) alebo šva (ə), ktorými sa chce nahradiť generické maskulínum a označiť ním všetky „rody“ (Car* amic*, tutt* quell* che riceveranno questo messaggio – Drah* priatel*, všet* t*, čo dostanú túto správu), v písanom prejave nemajú čo robiť.

Akadémia poukazuje na to, že jazyk je v prvom rade hovorený a pôvodne mal len fonetickú, zvukovú podobu, ktorú písomný prejav má odrážať, a nie ju tvarovať. Akadémia sa okrem toho vyslovila aj k inkriminovanému generickému maskulínu. Podľa nej je úplne v poriadku, ak v legislatívnych textoch figurujú len občania, a nie aj občianky, keďže v generickom maskulíne občania sú zahrnuté obe pohlavia. Zavádzanie inkluzívneho jazyka by si navyše vyžiadalo prepisovanie miliónov stránok legislatívnych textov vrátane talianskej ústavy.

Feminizáciu jazyka odporúča akadémia tam, kde sa to podľa situácie hodí, ale varuje pred jej nadužívaním, ktoré môže vyznieť komicky alebo cudzo (napríklad siete ben arrivati e arrivate tutti e tutte – prišli ste v poriadku všetci a všetky).

Zástancovia hviezdičiek a bodiek na tieto námietky zvyknú odpovedať tým, že ide len o nový zdroj alebo variant v jazyku, ktorý možno využiť a tak jazyk obohatiť. Jedným dychom dodávajú, že je to aj otázka zvyku a používatelia jazyka na tento trend „naskočia“.

Problém však je, že tomuto „zvyku“ rozumie len malá skupina hovoriacich a inkluzívny jazyk v tejto forme preto vylučuje z porozumenia všetkých ostatných. A to je ironický paradox pravopisu, ktoré chce byť inkluzívny (z latinského includere), čiže zahŕňať všetkých. Je to totiž pravopis progresívnych podnikov a spoločností alebo takto orientovaných univerzít. Namiesto toho sa mu úspešne darí vylučovať (excludere) veľkú väčšinu „nezasvätených“ alebo znevýhodnených používateľov jazyka (čiže deti, učiacich sa, cudzincov), čo v prípade francúzštiny platí o to viac, že okrem Francúzov v Európe ňou hovorí aj polovica Afriky. 

Inkluzívne písanie s hviezdičkami a bodkami protirečí samotnému dôvodu existencie jazyka. Ten totiž vznikol na uľahčenie komunikácie medzi ľuďmi, a nie na jej komplikáciu. Našťastie jazyk je živý organizmus. Vždy sa nakoniec vyrovnal s nezmyselnými obmedzeniami, ktoré sa mu počas jeho existencie snažili nanútiť niektoré skupiny, či už z funkcie mocenského postavenia, alebo ideológie. A preto je pravdepodobné, že aj tento variant novoreči raz zapadne prachom a Francúzi i Taliani budú hovoriť (a písať) tak, ako im zobák a ruka narástli.

Autorka je prekladateľka a tlmočníčka, pôsobí na Katedre romanistiky Univerzity Komenského, kde sa venuje francúzskemu jazyku, vyučuje odborný preklad a tlmočenie.

--

Aspekty inkluzívneho jazyka nielen v slovenčine, s. 3-14

https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2024/1/ks1-2024.pdf

Najnovšie a asi najviac od autorky v najnovších Slovenských pohľadoch 3-4/24.

--

Príklad zo života:

Prosím, neberte to ako propagáciu Pavlíkovej a Kulturblogu, skôr ako súčasný živý príklad absurdity inkluzívneho jazyka v slovenčine.