Vladimír Palko:

Fico prehltol horkú ukrajinskú pilulku

Podpis Roberta Fica pod plánom spoločných aktivít Slovenska a Ukrajiny bol ponižujúci. Pre neho i pre Slovensko. Píše Vladimír Palko.

Stretnutie predstaviteľov slovenskej a ukrajinskej vlády prinieslo dohodu o mnohých aktivitách, ktoré nepochybne treba privítať. Sú obsiahnuté v dokumente „Plán spoločných aktivít Ukrajiny a Slovenskej republiky“.

Zároveň obsahuje plán nemálo vyjadrení, ktoré vyvolávajú otázniky, úsmevy i smutné povzdychnutia. Nie na strane predstaviteľov ukrajinskej vlády.

Tí sa z nich tešia.

Ten, kto musel pri podpisovaní oných vyjadrení prehltnúť horkú pilulku, bol Robert Fico. A podpísal veci, ktoré nesedia, ktoré sú len propagandou a spochybnil tým to, čo o problematike vojny na Ukrajine hovoril predtým. Našťastie, aspoň tú podstatnú pozíciu, ktorú zastával, dokázal udržať, ako sa hovorí, s odretými ušami.

Tak ako je to s tou Ukrajinou v euroatlantickom spoločenstve?

V dokumente sa signatári hneď v časti I. hlásia k rešpektovaniu práva Ukrajiny „slobodne si zvoliť vlastnú budúcnosť, vrátane toho byť plnohodnotnou súčasťou európskeho a euroatlantického spoločenstva“. Niekomu sa môže zdať, že sa to dosť podobá na súhlas Slovenska s členstvom Ukrajiny v NATO. A v tom, ako vieme, a ako to hovoril i Fico, spočíva koreň súčasnej vojny.

Robert Fico to zachraňoval niekoľko dní po stretnutí v Michalovciach. Vysvetľoval, že to chápe tak, že Ukrajina si môže slobodne zvoliť svoju budúcnosť, a že Slovensko sa zase môže rozhodnúť, že nepodporí členstvo Ukrajiny v NATO. A teda že jeho rozhodnutie vetovať to členstvo ostáva v platnosti.

V poriadku. To najpodstatnejšie, čo Fico po nástupe jeho vlády vo veci vojny povedal, teda zostáva v platnosti. Pokiaľ bude Fico odmietať členstvo Ukrajiny v NATO, pretože to vedie k vojne, dovtedy tým bude odhaľovaná oficiálna lož kontinentálnych proporcií o tom, prečo vojna vznikla.

K onej slobodnej voľbe Ukrajiny

Nezaškodí pripomenúť, ako sa Ukrajina k onej „slobodnej voľbe budúcnosti“ prepracovala. Najprv bolo treba v roku 2008 na samite NATO v Bukurešti ignorovať fakt, že podpora členstva v NATO zo strany ukrajinských občanov bola úboho nízka a výrazne menšinová.

Potom bolo treba zvrhnúť ukrajinského prezidenta, ktorý bol predtým zvolený s programom neutrality Ukrajiny. No a ešte zakázať nejaké tie politické strany a médiá, ktoré mali iný názor. To všetko sa podarilo.

Nepodarila sa posledná úloha brániaca „slobodnej voľbe budúcnosti“, ktorou bolo zlikvidovanie rebelov z Donbasu, ktorí sa proti novej, pomajdanskej orientácii Ukrajiny postavili so zbraňou v ruke.

A teraz mi zahrajte tú o tej nevyprovokovanej

Dokument obsahoval i odsúdenie ruskej invázie a to je úplne v poriadku. To, čo nie je v poriadku, je zmienka o tom, že bola „nevyprovokovaná“. Ide o rituál, ktorý má zbaviť politické elity Západu spoluviny za vznik vojny.

Treba si spomenúť na postoj Ruska, ktoré hovorilo od roku 2008, že NATO na Ukrajine preň predstavuje hrozbu. Na mnoho základní CIA na Ukrajine pri ruských hraniciach, ktoré tam sú už dekádu. Na štúdiu od Rand Corporation na 300 stranách z roku 2019, ktorá bola pre americké ozbrojené zložky vypracovaná na tému, ako by sa dalo robiť Rusku zle, aby sa vyčerpávalo a znervózňovalo. Čiže, aby bolo provokované. Autori správy priznávali, že navrhované kroky sú eskalačné a že Rusi môžu rovnako reagovať svojimi eskalačnými protiopatreniami. Treba si spomenúť na účasť USA na prevrate na Ukrajine v roku 2014, ktorý nahradil vládu priateľskú voči Rusku vládou, ktorá bola nepriateľská.

A tak ďalej.

Ešte aj na manžela Victorie Nulandovej, politológa Roberta Kagana, bola rituálna fráza o „nevyprovokovanej“ priveľa. Kagan ešte v prvej polovici roka 2022 vo Foreign Affairs napísal, že s tou frázou má problém. Predsa USA sa snažilo dostať Ukrajinu do NATO a reakciou Ruska na to bola vojna. Tak sa vyjadril Kagan.

Robert Fico sa jasne hneď na začiatku vojny vyjadril, že ide o zástupnú vojnu, že v skutočnosti je to konflikt medzi USA a Ruskom. Inými slovami povedané, vojna bola reakciou Ruska na americkú politiku. Podpisom rituálnej frázy o „nevyprovokovanej“ Fico teda sám seba poprel. Samozrejme, môže sa tváriť, že tak neurobil.

Ďalší rituál: Rules based order

Podpisom dokumentu Fico podpísal ešte jednu rituálnu frázu, a síce že Rusko inváziou „podkopalo základy medzinárodného poriadku založeného na pravidlách“ (rules based order).

Pravda je, že Rusko porušilo medzinárodné právo. „Rules based order“ je však eufemizmus západných politických elít, ktorý popiera, že tu za ostatné štvrťstoročie bolo odňatie Kosova Srbsku, invázia do Iraku, bombardovanie Líbye či podpora občianskej vojny v Sýrii.

Všetko veci, ktoré nemajú s pravidlami veľa spoločného. Čiže ktosi skutočný poriadok riadne podkopal dávno pred Ruskom.

Čo Fico podpísal, bolo pre neho ponižujúce

Podpis Roberta Fica pod uvedenými formuláciami bol ponižujúci. Pre neho i pre Slovensko. Kuloárne informácie hovoria, že ukrajinská strana požadovala Ficov súhlas s niektorými formuláciami dokumentu veľmi naliehavým spôsobom a na poslednú chvíľu. Ktoré formulácie to boli, sa môžeme iba dohadovať. Koľko Fico ustúpil a koľko nie, tiež presne nevieme.

Medzinárodný politický a mediálny tlak na Slovensko je obrovský. Fico potreboval úspešné rokovanie s ukrajinskou vládou po tom, čo český premiér Slovensko podrazil. Čo by sa bolo stalo, ak by sa na dokumente s Ukrajincami nedohodol? Ako by ukrajinská strana reagovala? Nedošlo by ku krachu stretnutia? Fica za jeho súhlas s propagandistickými frázami pochváliť nemôžeme, ale pre férovosť tieto okolnosti musíme spomenúť.

A teraz si povedzme, čo z toho všetkého vyplýva.

Ani „iota unum“

Všimnime si znaky medzinárodnej i domácej kritiky, ktorá sa na povolebné smerovanie Slovenska spustila. Že sa Slovensko stáva protiukrajinským, proruským, že sa stávame spojencom Ruska, že odídeme z EÚ, z NATO a tak podobne.

V skutočnosti má Robert Fico úplne minimalistický prístup pri jeho odchyľovaní sa od oficiálneho kánonu západnej politiky.

Slovenská republika už nebude dodávať Ukrajine smrtiace nástroje. Pritom už v podstate ani nemá, čo by ešte dala. A Ukrajina nemá byť v NATO. Pritom je otázne, či ešte niekedy vôbec dôjde k tomu, že samit NATO bude o tejto otázke rozhodovať. Inak vo všetkom Slovensko vychádza západnej politike v ústrety vrátane ponižujúceho podpisovania vecí, ktoré nesedia.

Lenže dôslední strážcovia kánonu prejavujú priam pseudonáboženský zápal. Preto nie je pre nich prijateľný ani ten minimalizmus. Človek si nevdojak spomenie na evanjelistu Matúša: „nepominie sa ani jedno písmeno … zo Zákona, kým sa všetko nesplní“. Ani „iota unum“.

Varovanie pre Fica

Preto možno očakávať, že tlak na Slovensko sa bude zvyšovať. Pokiaľ to bude v rukách súčasných západných politikov, vojna sa tak rýchlo neskončí. Je to upozornenie pre vládu, aby sa v domácej politike vyvarovala nerozumných krokov.

Dosť, že sa na Slovensko valí kritika neoprávnená. Nepotrebujeme ešte i kritiku, ktorá by mohla byť oprávnená.

--

Autor je bývalý slovenský minister vnútra, pôvodne bol v KDH, publikuje v Štandarde a na jeho články upozorňuje https://www.srspol.sk/ Jána Čarnogurského.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Vladim%C3%ADr_Palko