Včera, na 105. výročie Štefánikovej smrti, sa stala zvláštna nehoda:

Hasiči zasahovali pri požiari vetroňa. Hlásia jednu obeť

MARTIN / V sobotu 4. mája večer zahynul po páde vetroňa skúsený pilot, ktorý lietal aj na veľkých dopravných lietadlách. Jeho vášeň v podobe bezmotorových lietadiel sa mu ale stala osudnou. Prečo sa jeho stroj v Martine neďaleko sídliska Košúty zrútil, sa snažia zistiť vyšetrovatelia.

NEHODA VETROŇA PRI SÍDLISKU KOŠÚTY

Hovorkyňa dodala, že na linku 155 zavolali hasiči. Na miesto nehody vetroňa vyslali ambulancie rýchlej zdravotnej i lekárskej pomoci. Žilinská krajská hovorkyňa hasičov Mária Pohanková Zahatlanová konkretizovala, že vetroň spadol na trafostanicu. "Na mieste nehody aktuálne zasahuje osem hasičov zo staníc v Martine a v Žiline s tromi kusmi techniky," povedala pre TASR.

Obeťou nehody je zhruba 62-ročný muž. TASR o tom informovala hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Petra Klimešová. "Záchranári mohli na mieste, žiaľ, už len skonštatovať exitus," dodala hovorkyňa.

Chcel sa venovať výcviku 

Miloval lietanie, venoval sa mu celý život. Jeho tragický odchod potvrdil na sociálnej sieti aj klub ktorého bol členom. Poki ako ho volali kamaráti sa chcel venovať výcviku mladých v bratislavskom airoklube, jeho plány zmarila tragédia. Zahynul v troskách svojho vetroňa s ktorým sa zrútil neďaleko letiska v Tomčanoch, kde mal pristávať.

K pádu bezmotorového lietadla došlo podľa prvotných informácií z tiesňovej linky 112 v sobotu 4. mája v katastri mesta Martin. "Po páde sa malo lietadlo vznietiť," priblížila žilinská krajská policajná hovorkyňa Gabriela Kremeňová s tým, že na miesto nehody smerovali aj pracovníci Leteckého a námorného vyšetrovacieho útvaru.

Situáciu na mieste komplikoval požiar. Zasahovali všetky záchranné zložky. Polícia začala trestné stíhanie za prečiny usmrtenia, všeobecného ohrozenia a tiež poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia. "Ďalšie okolnosti a príčiny pádu bezmotorového lietadla sú predmetom vyšetrovania," podotkla Kremeňová.

Tragická sobota v Martine. Vyhasol život člena aeroklubu, polícia vzniesla obvinenie

5.5.24

V sobotu 4. mája oblasť pri Martine zasiahla mimoriadne smutná a tragická správa. Po nehode vetroňa evidujú jednu obeť a podľa všetkého sa už aj vie, o koho išlo. Nebohý muž mal patriť k elite miestneho aeroklubu.

/.../

Na miesto nehody okamžite vyslali ambulancie rýchlej zdravotnej aj lekárskej pomoci. Počas zásahu operovalo osem hasičov zo staníc v Martine a v Žiline s tromi kusmi techniky.

Zvislý obdĺžnik pri Tomčanoch je letisko.

----

Košúty

Košúty sú mestská časť mesta Martin, nachádzajúcou sa v jeho severovýchodnej časti. V minulosti boli Košúty samostatnou obcou. V roku 1919 boli zlúčené s obcou Priekopa a súčasťou mesta Martin sú od roku 1949.[1] Pôvodná zástavba bola zlikvidovaná v 70. rokoch 20. storočia[1], kedy bolo na jej mieste vybudované sídlisko z panelových domov.

Na území Košút sa nachádza aj významná archeologická lokalita „Hrádok“, ktorá je miestnymi obyvateľmi označovaná ako „Attilov hrob“.

Územie Košút patrí medzi najstaršie osídlené oblasti Turca. V lokalite Hrádok boli nájdené pozostatky osídlenia ľudu badenskej kultúry už z eneolitu.[2] Ďalšie nálezy sú z obdobia lužickej a púchovskej kultúry, tiež je tu doložené slovanské hradisko.[1][2]

košút - podľa historického slovníka "kleštený cap"

https://slovnik.juls.savba.sk/?w=ko%C5%A1%C3%BAt&s=exact&c=5650&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskfr&d=pskcs&d=psken#

Košút - priezvisko z Turca

O vznik mýtu okolo mena Košút ako o maďarskom mene sa začiatkom 19. storočia pričinil jeden jediný Košút - Ľudovít. Ľudovít Košút so slovenskými koreňmi (otec pochádzal z Turca a jeho matka vraj nikdy nevedela rozprávať po Maďarsky) sa z akéhosi dôvodu začal angažovať v maďarskom nacionalistickom hnutí. Ako správny odrodilec (v tom čase sa im hovorilo renegát) si Ľudovít Košút svoje slovenské meno nielen pomaďarčil, ale podľa mňa až premaďarčil na Lajos Kossuth . Som totiž presvedčený, že keby si písal meno iba Lajos Kosut, Maďari by ho čítali rovnako. Je možné aj to, že "ss a th" v mene sú prvkami prenesenými z hebrejčiny. Dosť na tom, že tento človek sa v Uhorskom parlamente vyznamenal výrokom, že slovenského národa niet a že on taký nepozná. Aj tento výrok a skutočnosti, že Uhorsko považoval za Maďarsko, ba dokonca postavil sa na čelo maďarského vojska proti Slovákom [10] prispeli k tomu, že Maďari ho prijali za svojho. Slováci ho odvrhli tak intenzívne, že na Slovensku vznikol mýtus o mene Košút ako maďarskom. [5]

Lajos Kossuth alias Ľudovít Košút - renegát, odrodilec

Medzi Slovákmi bol vnímaný negatívne kvôli svojim názorom a politike zameranej na likvidáciu nemaďarských etník. Príkladom je Košútov prejav na poslednom Uhorskom sneme pred povstaním, v roku 1847: "Nikdy neuznám v rámci Uhorskej svätej koruny inú národnosť ako maďarskú. Viem že sú rasy a ľudia, ktorí hovoria iným jazykom, národ v Maďarsku je však jeden!". Pre Uhorsko aj Maďarsko používal zásadne jeden maďarský výraz "Magyar".

--

Tomčany

Tomčany sú časťou mestskej časti mesta Martin, nachádzajú sa v jeho východnej časti. V minulosti boli Tomčany samostatnou osadou a neskôr obcou. Súčasťou mesta Martin sú od roku 1949.[1][2]

Tomčanmi preteká Sklabinský potok (nazývaný aj Jordán) a v ich katastrálnom území sa nachádza športové letisko Martin.

Na územie dnešných Tomčian zasahoval chotár dnes už zaniknutej dediny Jordán, z ktorej v roku 1249 vyčlenil kráľ Belo IV. časť pôdy ako dar potomkom vojakov za ich služby.[2] Jedným z obdarovaných bol aj Tomáš[2], od ktorého sa následne odvodzovalo aj pomenovanie tohto územia. Prvýkrát sa označenie Tomčian v podobe „Thomkaháza“ objavuje koncom prvej polovice 15. storočia, prvý poslovenčený názov „Thomchyn“ je doložený v roku 1521 ako prímenie občana Juraja Tomku.[2]

Priezvisko Thomka má aj jedna postava z hrdinov románu Alžbetin dvor od Hany Zelinovej.

--

Martin

Prvá písomná zmienka je z roku 1284 ako „villa sancti Martini“, ktorá lokalitu nazýva podľa kostola zasväteného sv. Martinovi – biskupovi z francúzskeho Tours.

Od 17. storočia do roku 1922 bolo mesto centrom Turčianskej župy. V 19. storočí sa z mesta stalo stredisko slovenskej kultúry a jeho význam rástol. Martinčania a obyvatelia Turca sa aktívne zapojili do revolučného diania, do vojska sa ich prihlásilo 34. V mestečku sa 31. januára 1849 uskutočnilo ľudové zhromaždenie, na ktorom vodcovia výpravy oboznámili obyvateľov s návrhom na federáciu národov monarchie. Ku koncu 19. storočia sa mesto stalo centrom slovenského národného obrodenia, sídli tu aj Matica slovenská (od roku 1863). V roku 1866 bolo v meste založené Slovenské patronátne gymnázium. Medzi ostatné významné spolky založené v meste patrí aj prvý ženský spolok Živena (1869), Slovenský spevokol (1872), ale aj Dobrovoľný hasičský spolok (1873).

--

Štefánik

„Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hodný.“

„Som Slovák telom i dušou – neznám lásky polovičatej.“

„Chcel by som účinkovať v svojom národe, ktorý som nikdy neprestal milovať.“