@Sonice povedal/-a:

@jardob povedal/-a:

Toto je zaujímavé. Ja som si hneď predstavil tie rozdiely medzi prostými ľuďmi a šľachtou. Veď kedysi sa k mäsu dostali len páni, ktorým patrili lesy, kde si lovili svoju zver.

Naozaj ešte pred vojnou boli ľudia v priemere oveľa nižší a hlavne užší - útli doslova (vidno to aj na starých dreveniciach a posteliach) ale najmä na odevoch, ktoré nosili. Mohli existovať aj regionálne rozdiely. Ja som z Horehronia, tu je ťažká obživa. No súčasní Horehronci sú veľkí ľudia. Naozaj staré súčiastky krojov neoblečieme, máme ich len ako vzory pre nové kroje. Dokonca aj čepce pre ženy sú menšie, ako by sme potrebovali teraz. Ale tie nosíme, lebo je neuveriteľne prácne ich vyrobiť, sú bohato vyšívané. Mám prekrásny lajblík (vestu) starú, no nemôžem ju obliecť bárs som naozaj krpec a štíhla.... a ten lajblík je zo starej ornátovej látky, čiže určite ho nosila žena a nie dieťa. A takých je kopa.

A to sa bavíme o rozdiele 80 rokov dostatku stravy a hlavne bielkovín - tri generácie a sú tu úplne rozmerovo iní ľudia! Nehovorím o tučnote - pozor.

Verím tomu. Obyčajní ľudia museli byť vzrastom ako Japonci, a šľachta ako Američania. Aj psychologicky to muselo umocňovať ten davo-"elitarizmus", strach pred panstvom, a u panstva pohŕdanie nad prostoľuďmi.
Pritom základ toho výškového rozdielu bol asi v tom, ako bolo živené dieťa v prvej etape svojho vývoja, prvé roky od narodenia.

A pritom takto málo živení drobní ľudia museli makať ako fretky. Existovali miery ako "kosec", okolo 25árov, t.j. plocha ktorú kosec pokosí za deň. Alebo iná miera, ktorá bola okolo 2,5 áru, toľko porýľoval človek za deň vinohradu.