Niečo ma napadlo. Elita sa väčšinou odpojí od reality, keď si uvedomí svoje postavenie v spoločnosti. Napríklad majme jedinca, ktorí dostal veľmi veľa znalostí, informácií, dokonca viac, než je jeho charakter schopný uniesť. V minulosti hovorili, že každému dávali len toľko znalostí, koľko mohol jeho charakter uniesť. Čo je také ~ nebars. Pretože nikto okrem jedinca samotného nevie, koľko jeho charakter uniesť dokáže. Pod slovom "dokáže uniesť" myslím - maximálne množstvo informácií a znalostí, pri ktorom sa človek dokáže ešte ovládať, tjs ešte neoznačuje druhých sa hlupákov, menejcenných, nepríma úplatky, nerobí nekalú, diverznú činnosť.
Takže my vlastne aj človeku veľmi znalému musíme pripomenúť, že on je takým istým človekom ako ostaní, ktorých riadi, alebo ktorých považuje za menejcenných, podriadených .... a presne na to mali komunisti pracovné soboty, kedy vyhnali kancelárske krysy vonku z kanclov a nechali ich pracovať s "obyčajnými" ľudmi.
Tiež sa tu pekne dá oddeliť slovo múdry a slovo znalý. Človek múdry má veľa znalostí ale aj ich vie správne používať, napríklad človek múdry nikdy nezačne v spoločnsoti konflikt, nikdy nebude rozdeľovať spoločnost. Stále sa bude snažiť byť tým harmonickým prvkom, ktorý spoločnosť vytvára. Ale človek znalý také niečo nevie! On len bude dokola hovoriť to čo ho niekto naučil a bude sa čudovať ako je možné, že z jeho slov vznikajú len konflikty. Tjs jeho znalosti nepoužíva múdro a tak prináša do spoločnosti hádky, nenávisť, ohováranie.
Takže jeden z mnohých spôsobov ako šliapnuť na ego človeka, je ho donútiť pracovať s tými, ktorých ohovára osočuje, podceňuje, považuje sa hlupákov.
Avšak ani to nemusí byť finálne riešenie, pretože osobne poznám človeka, ktorý taký problém má ale ani práca s tými, ktorých odsudzuje ho nemení. A tu je problém v tom, že ten nečlovek nevie o tom, že nemusí byť dokonalý, že aj on môže spraviť chybu a nikto mu zato hlavu neutrhne. Proste jeho vychovávali v koncepcii hovoriacej "ak sa pomýliš, tak nikdy si chybu nepriznaj, lebo v tej chvíli budeš každému na smiech, budeš za hlupáka, spoločnosť ťa odsúdi a odvrhne". Pritom to je koncepcia vadná, pretože TEN JE ČLOVEKOM, KTORÝ UKÁŽE, ŽE AJ MÝLIŤ SA VIE. Len (bio)robot sa nikdy nepomýli. Inak povedané, tomu človeku nebola prejavená láska v živote, nikto mu nedal toľko lásky aby mu dokázal odpustiť chybu a ten človek sa teraz celý život bojí, že spraví chybu, za ktorú ho niekto bude súdiť, za ktorú príde o postavenie "neomylného". Ale to je cesta do pekla. Pretože takto sa človek bráni tomu aby si priznal chybu, bojí sa toho, že ho niekto vysmeje a tak sa drží svojho postavenia až do konca. Presne ako superman vo filme Eternals, kedy sa nedokázal vysporiadať s tým, že sa mýlil a radšej si to nasmeroval do stredu slnka a tam sa upálil. Ale koľko málo stačilo! Stačilo mu povedať, že mu bude jeho slepá viera nasledovania odpustená (že niekto mu prejaví lásku a mu pomôže preklenúť zlyhanie), že v spoločnosti ho prímu a pomôžu mu stať sa človekom, aby ďalší krát už neupadol do egoizmu, elitárstva a pod.
Podľa mňa keď ľudom povieme, že mýliť sa je ľudské, tak veľmi veľa egoistov sa zmení. Pretože egoizmus ženie strach, strach z toho, že utrpí ego, že príde o "umelo vytvárané postavenie v spoločnosti". Ale kto hovorí, že naozaj človek po priznaní chyby bude odvrhnutý? Že človek sa nesmie pomlýliť? Najväčším prejavom ľudskosti je práve priznanie sa chyby, ale nie priznanie typu - "no hej mal ši pravdu tak še s tebu nebudzem rozpraviac do konca života" ale priznanie "hmmm tak to nebolo najmúdrejšie, musím niečo na sebe opraviť aby som tú chybu viac nespravil".
Tiež treba veľmi silno trestať ľudí, ktorý sa vysmievajú druhým za ich chyby. Mne sa tak vysmiali, že neviem tancovať a odvtedy netancujem Možno to mysleli s úsmevom, možno to bola pravda, ale bola to chyba! To v koncepcii spoločnosti musí byť takéto niečo tvrdo stíhané.

Takže za produkovanie elít, egoistov , nadradených atď môže aj koncepcia, ktorá ich učí, že mýliť sa nesmú a neučí ich čo majú spraviť po tom čo sa mýlili (zmeniť sa k lepšiemu). Je to vlastne koncepcia bez lásky. Oko za oko zub sa zub.